
Púchovská pozápasová radosť v podaní Aliasa Lembakoaliho, asistenta trénera Štefana Tománka a Mária Závaterníka (vpravo). Zo stretnutia Inter – Púchov 2:3. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
tí však boli aktéri na ihrisku, ktorí sa na tomto prekvapení kola podieľali.
Jedným z nich bol nenápadný, ale umne sa pozične pohybujúci tridsaťročný Afričan Alias Lembakoali. Hneď v úvode zápasu obrane žlto-čiernych naznačil, odkiaľ a ako by mohol padnúť gól. „Ide o jeden z nacvičených signálov, ktorý začínam takmer poslepiačky. Po prvý raz ho obrana Interu zlikvidovala, skúsili sme to s Revákom opäť, i keď on gól nedal, nahradil ho Trifunovič.“ Zdá sa, že ste urobili jeden z dôležitých krokov k záchrane… „Tvrdím od začiatku súťaže, že Púchov sa v nej zachráni. Bol by som rád, keby aj mojím pričinením. Veľmi mi pomohol zápas na Tehelnom poli so Slovanom, ktorý však bol ťažší ako ten posledný na Pasienkoch, od tej doby sa mi hrá v pohode.“ Víťazný gól gumárov dal už v nadstavenom čase, po tom, keď nevyužil jednu z tutových príležitostí ligový kanonier Németh, v 77. min striedajúci dvadsaťtriročný Ivan Kováč. „Som nesmierne rád, že sa mi podaril takýto rozhodujúci zápis. Tréner nás ešte pred zápasom, ale i v kabíne a na lavičke burcoval a utvŕdzal v tom, že proti Interu môžeme uspieť aj bojovnosťou. Aj keď hrávam menej ako ostatní, snažil som sa splniť tieto pokyny a na moju veľkú radosť sa to podarilo. Síce až v nadstavenej štvorminútovke, ale to nerozhoduje. Teraz sa nám pocestuje domov veselo. Musíme sa ale rýchlo skoncentrovať, najbližšie nás totiž čaká doma Trnava. Kiežby sme zopakovali víťazstvo, ako sme urobili v Bratislave.“
JÁN STANKOVIČ