SARAJEVO, BRATISLAVA. Európska únia používa na Balkáne dvojaký meter. Tak aspoň hodnotia obyvatelia Bosny minulotýždňový podpis predvstupovej dohody medzi Bruselom a Srbskom.
Studená sprcha
Únia dala Srbom zelenú bez toho, aby splnili základnú podmienku a plne spolupracovali so súdom v Haagu. Chcela tak podporiť srbské proeurópske strany pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami.
Aj keď výhody z dohody bude mať Belehrad, až keď pochytá zostávajúcich vojnových zločincov, pre Sarajevo to bola podľa domácich médií „studená sprcha“.
Bosna totiž na podpis asociačnej dohody, prvého kroku na ceste krajiny do únie, stále čaká. Napriek tomu, že na rozdiel od Srbov všetky podmienky (vrátane kľúčovej policajnej reformy) prijali. „Tento akt hovorí, že Srbsko si užíva výhody ako žiadna iná krajina,“ povedal podľa portálu euobserver.com predseda trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny Haris Silajdžič to, čo si na internete myslí väčšina Bosniakov.
Problémy s prekladom
Odloženie podpisu predvstupovej dohody s Bosnou sa uskutočnilo podľa slovinského šéfa diplomacie Dmitrija Rupela pre „technické problémy“. Presnejšie, tisícstranový text nestihli preložiť do všetkých 22 jazykov.
Rupel, podobne ako vysoký medzinárodný komisár pre Bosnu Slovák Miroslav Lajčák oznámil, že „najpravdepodobnejšie sa dohoda podpíše 26. mája“. Isté nie je nič a špekuluje sa aj o tom, že sa dohoda uzavrie až počas francúzskeho predsedníctva v júli.
Argument s prekladom, akokoľvek môže byť pravdivý, vyznieva nedôveryhodne. „Pre Bosniakov to je zváštne najmä preto, že so Srbskom dokázala únia urobiť dohodu v priebehu jedného dňa,“ hovorí pre SME riaditeľka sarajevského Európskeho výskumného centra Tija Memiševič.
Bosna nie je pre úniu priorita aj preto, že je to „oveľa zložitejšia krajina. Bruselu však hlavne chýba koncepčná stratégia voči Balkánu. Únia iba reaguje na krízové oblasti a takou sa teraz javí Srbsko,“ dodáva Memiševič.
