ju chce edukatívny kreslený film „Dane naše milované“, ktorý pripravuje MF SR. Podľa skúseností z Maďarska, analogický film, ktorý sa pravidelne vysiela v maďarskej televízii v najsledovanejšom čase, prispel k všeobecnej informovanosti o daniach a podľa údajov z Maďarska aj k zlepšeniu výberu daní.

Daňové zaťaženie závisí od uhla pohľadu

Na porovnávanie daňového zaťaženia medzi krajinami sa používa tzv. zložená daňová kvóta. Zložená daňová kvóta sa skladá z daňovej kvóty 1, ktorá vyjadruje podiel daní na HDP, a z daňovej kvóty 2, ktorá vyjadruje odvodové zaťaženie vo vzťahu k HDP. Často sa uvádza, že v SR je zložená daňová kvóta mimoriadne vysoká a za ostatné obdobie vzrástla. Priemerná daňová kvóta v štátoch OECD v roku 1996 napr. dosahovala 36,8 % a pohybovala sa od 16,6 % v Mexiku do 49,9 % v Dánsku. V porovnaní s rokom 1996 došlo v roku 1998 k miernemu rastu zloženej daňovej kvóty v štátoch OECD na 37,0 %. V SR zložená daňová kvóta SR od roku 1996 klesla zo 40,6 % na 36,4 %, v roku 1998 a v roku 1999 na 33,5 %. Znamená to, že zložená daňová kvóta nie je vyššia ako v iných štátoch, je však vyššia, ako sú schopní uniesť podnikatelia. Ak sa spýtate podnikateľov, zamestnancov a zamestnávateľov, čo ich trápi viac a berie viac z ich príjmov, či dane alebo odvody, s určitosťou povedia, že sú to odvody. Odvody do verejnopoistných fondov sú totiž v prípade stredných príjmových skupín vyššie ako dane, ktoré platia. Tento fakt sa neberie do úvahy a predmetom kritiky sú len dane. Možno by nezaškodilo bližšie sa prizrieť na tieto odvody, na ich použitie a možnosti ich zníženia. Tu si však treba položiť iné otázky - prečo sa napr. oneskoruje reforma zdravotníctva? Kedy výkonnosť hospodárstva umožní znížiť odvody do NÚP? Prečo pohľadávky sociálnych fondov presahujú niekoľko desiatok mld Sk a „držia“ vysokú úroveň odvodov?

Zrozumiteľnosť daňových zákonov

Asi všetci by sme si želali, aby naše daňové zákonodarstvo bolo jednoduché a prehľadné, ale aby daňový zákon, ktorý má byť kompletným zákonom o daniach z príjmov pokrývajúcim zdaňovanie všetkých druhov príjmov, mal len dve až tri strany? V poslednom období viaceré krajiny pristúpili k väčším či menším daňovým reformám. Azda najviac publicity si získali daňové škrty, ktoré navrhol vo svojej kampani terajší americký prezident Bush. V denníku Financial Times však padla výčitka, že napriek všetkým návrhom, ktoré prezentoval, daňová reforma v USA nevedie k zjednodušeniu daňových zákonov v USA. Treba si však uvedomiť, že zložitosť daňových zákonov nie je samoúčelná a vychádza zo zložitosti problematiky, ktorú daňové zákony upravujú. Napriek tomuto konštatovaniu je potrebné pri tvorbe a úpravách daňových zákonov neustále sa snažiť zjednodušovať jednotlivé daňové zákony, ale určite cesta nevedie cez daňový zákon s dvoma-troma stranami.

Čo je v reforme daní, ktorú pripravilo MF SR? Prispôsobovanie daňovej politiky SR smerniciam EÚ, optimalizácia zdaňovania, ktorá umožní na jednej strane fiškálnu funkciu daní a na strane druhej znížiť priame daňové zaťaženie a i keď v obmedzenej miere - realizácia niektorých hospodárskych a sociálnych cieľov. Jedným z hlavných zámerov daňovej reformy, ktorá je rozvrhnutá na tri etapy, je aj čiastočné posilnenie úlohy daní zo spotreby a majetkových daní, čo umožní zníženie priameho daňového zaťaženia. V SR je podiel majetkových daní na daňových príjmoch niekoľkonásobne nižší ako v krajinách EÚ, kde je vlastníctvo majetku bežne zdaňované na hodnotovom princípe. Takýto princíp chceme zaviesť aj u nás. Daňová reforma v druhej, najneskôr v tretej etape počíta so zavedením dane z dopravných prostriedkov. Táto daň, ktorá je obvyklou daňou majetkového typu v štátoch EÚ, by mala nahradiť dnes existujúcu cestnú daň. V tretej etape sa počíta aj so zavedením ekologických daní. Tieto dane nebudú zvyšovať daňové zaťaženie, pretože ich zavedením dôjde k zníženiu iných daní. Výnos z týchto daní by mal slúžiť účelovo na financovanie ochrany životného prostredia.

Daňová reforma má znížiť celkové zaťaženie

Predvstupový proces kladie vysoké nároky na približovanie sa európskym štandardom v daňovej problematike. Zbližovanie princípov zdaňovania s princípmi uplatňovanými v krajinách EÚ, tzv. koordinácia a harmonizácia, sa týka predovšetkým nepriamych daní - DPH a spotrebných daní. Vychádzajúc z tohto sa postupne upravuje zdaňovanie spotrebnými daňami a DPH. Tento zámer je definovaný aj v reforme daní. Je zrejmé, že napr. harmonizovanie sadzieb DPH a spotrebných daní neprebehne zo dňa na deň. Posledná fáza harmonizácie prebehne v tretej etape reformy a zahrňuje tzv. prechodné obdobia, na ktorých sa dohodne vláda SR s Európskou komisiou v negociačnej kapitole č. 10 dane.

Ďalším zo zámerov daňovej reformy je znižovanie daňového zaťaženia pri dani z príjmov fyzických a právnických osôb. V prípade fyzických osôb pôjde o valorizáciu nezdaniteľnej časti základu dane a úpravy daňových pásiem, ktoré by mali viesť predovšetkým k zníženiu daňového zaťaženia pre najnižšie príjmové skupiny od 1.1.2002. Navrhnutá daňová reforma počíta aj so znížením daňového zaťaženia právnických osôb. Pred znížením sadzby dane však uprednostňuje podporu investovania prostredníctvom zmien v odpisovej politike a zavedením tzv. investičného úveru. Urýchlenie odpisovania a možnosť odpočítať si časť z investícií z daňového základu je v tejto fáze, keď je potrebné podporiť investičný dopyt, dôležitejšie ako znižovanie sadzby dane. S týmito zmenami sa počíta od 1.1.2003.

ERIKA ŠIMONOVÁ
(Autorka pracuje na Ministerstve financií SR)