BRATISLAVA. Keď pred osemnástimi rokmi zakladali v Bratislave prvú z univerzít tretieho veku na Slovensku, prihlásilo sa 235 študentov. Dnes ich je takmer 5 300 a učia sa na trinástich univerzitách v jedenástich mestách po celom Slovensku.
Uchádzačov je z roka na rok viac. Viac ako osemdesiat percent sú ženy.
Prijímačky sa nerobia
Univerzita tretieho veku sa od bežných vysokých škôl líši hneď v niekoľkých ohľadoch. Podmienkou zápisu je vek minimálne 40 až 45 rokov a ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou.
Prijímačky sa nerobia, záujemcovia sa len prihlásia a ročne zaplatia okolo 1500 korún. V prípade, že študent – senior nepracuje, zo školného zväčša platí iba polovicu.
Po ukončení štúdia absolventi dostanú osvedčenie o štúdiu. Nejde o riadny vysokoškolský diplom, študuje sa pre potešenie a zo záujmu.
Prednášky bývajú raz alebo dvakrát za štrnásť dní, jazyky sa niekde môžu učiť aj dvakrát týždenne.
Teória i praktické predmety
Predmety na univerzite starších nekopírujú to, čo sa učí na bežných vysokých školách. „Prečo by aj mali,“ hovorí riaditeľka Univerzity tretieho veku Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Irena Šulajová. Študenti sledujú iné ciele ako mať žiadaný vysokoškolský diplom, učia sa pre radosť a mnohí aj pre aktívne využitie voľného času. V Banskej Bystrici tak študijné programy vyberajú a zaraďujú na základe prieskumu.
Vo všeobecnosti majú starší študenti najväčší záujem o rôzne oblasti z dejín umenia, ale aj praktické predmety, ako je náuka o okrasných a liečivých rastlinách alebo záhradníctvo. „Popri tradične žiadaných odboroch ako záhradníctvo alebo zdravie v tomto roku je veľký záujem o angličtinu a informatiku,“ povedal prorektor pre vzdelávanie Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Jozef Repiský.
Čo hovoria štatistiky
Podľa štatistík Žilinskej univerzity sa za posledné tri roky počet študentov viac ako strojnásobil. O náraste hovoria aj štatistiky ostatných univerzít tretieho veku. „Počet ľudí, ktorí sa hlásia na univerzitu, v posledných rokoch mierne stúpa, závisí to aj od informovanosti,“ povedala Andrea Mikulášová, referentka Univerzity tretieho veku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Na tejto univerzite zatiaľ vyučujú len všeobecno-teologické predmety, no postupne by štúdium chceli rozšíriť aj o iné odbory.
Ako sa dozvedeli
O možnosti študovať aj vo vyššom veku sa podľa štatistík Asociácie univerzít tretieho veku študenti zväčša dozvedeli od známych, alebo aj od ľudí, ktorí na univerzitu pre starších tiež chodia. Priemerný vek bratislavských študentov bol vlani 65 rokov, čo je však najmenej spomedzi európskych univerzít tretieho veku, na ktorých prieskum robili.
Takmer polovica zo študentov už jednu vysokú školu ukončenú má.
Kde sa dá študovať
Univerzity tretieho veku sú:
v Bratislave pri Univerzite Komenského a Slovenskej technickej univerzite,
v Banskej Bystrici pri univerzite Mateja Bela,
v Žiline pri Žilinskej Univerzite,
v Košiciach pri Technickej univerzite,
v Liptovskom Mikuláši pri Akadémii ozbrojených síl,
v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa a Slovenskej poľnohospodárskej univerzite,
v Trnave na Trnavskej univerzite,
vo Zvolene pri Technickej univerzite,
v Trenčíne pri Univerzite Alexandra Dubčeka,
v Ružomberku pri Katolíckej univerzite,
v Prešove pri Prešovskej univerzite.
Zdroj: Asociácia univerzít tretieho veku
Študijné programy
Žurnalistika aj v praxi
Na univerzite tretieho veku sa dá študovať naozaj všetko. Medzi dvadsiatimi odbormi na bratislavskej Univerzite Komenského si môžu seniori vybrať aj žurnalistiku. Predmety sú rovnaké, ako majú študenti na päťročnom magisterskom štúdiu, aj keď seniorské štúdium je skôr teoretické.
„Na jednej prednáške o žánroch v novinách sa nedá naučiť toľko ako za celý semester,“ povedala Mária Follrichová, vyučujúca žurnalistické žánre. Na prednáške so stručným výkladom necháva priestor na diskusiu. „Je to obojstranne zaujímavá výmena skúseností, pretože prevažná časť z nich venuje svoj čas médiám,“ hovorí Follrichová.
Seniori môžu konzultovať aj vlastnú tvorbu. Tá nemusí byť na zahodenie – jedna zo súčasných študentiek píše do časopisu pre záhradkárov, ďalšia prednášajúcej priniesla na posúdenie rukopis rozprávok. Dvaja ďalší prišli s listom adresovaným riaditeľovi istej televízie a radili sa, akými argumentmi majú podporiť kritiku televízneho vysielania.
(mgl)
Nespoznaná teológia
Teológia a dejiny náboženstva medzi seniormi patria k žiadaným predmetom. „Veľa starších ľudí sa hlási na našu univerzitu preto, že v čase socializmu sa týmto témam nemohli venovať, alebo si chcú prehĺbiť svoje doterajšie vedomosti,“ vysvetľuje referentka Katolíckej univerzity Andrea Mikulášová.
Súčasťou vzdelávacieho programu na univerzite je všeobecno-teologický základ s postupným rozširovaním tém. V prvom ročníku je štúdium zamerané na všeobecné poznatky z kultúry, dejín cirkvi, zdravovedy, spoločenských a filozofických vied. V druhom sa učí filozofia a ekumenizmus, v treťom história.
Dejiny náboženstva by pre veľký záujem chceli zaradiť aj na univerzite v Banskej Bystrici – dožaduje sa ich najmä skupina ľudí, ktorí vyrastali v nenáboženských rodinách a teraz majú potrebu si tieto vedomosti podobne ako otázky, s ktorými sa okolo viery stretávajú, doplniť.
(mgl, ht)
Predmety zo života
Veľkú časť predmetov na univerzitách tretieho veku , ktorých potrebu starší študenti cítia, pretože súvisí s ich konkrétnou životnou situáciou, tvoria výživa, fytoterapia, homeopatia a záhradníctvo. Na univerzite v Banskej Bystrici tento rok záhradníctvo končí, no v budúcom roku pre veľký záujem pripravujú ďalší riadny, ako aj štvrtý, nadstavbový ročník.
„Štúdium na našej univerzite pôvodne malo všeobecný úvod,“ hovorí riaditeľka tamojšej univerzity tretieho veku Irena Šulajová. Neskôr od toho upustili a tak študenti, ak majú záujem, môžu všetky tri roky štúdia od začiatku venovať praktickým témam. V prípade záhradníctva získajú základy zeleninárstva, ovocinárstva a okrasného záhradníctva.
Organizačne najťažším, no žiadaným štúdiom je zdravoveda, kde sú vyučujúcimi aj lekári, všeobecní i špecialisti. „Študenti sú veľmi trpezliví, keď sa napríklad špecialista nedostaví, pretože má v praxi súrny prípad a my musíme rýchlo zabezpečovať náhradu,“ hovorí Šulajová.
(ht)
Autor: ht
