životov, teraz vytasil vlajku mieru. Jeho oponenti tvrdia, že prinesie Izraelu vojnu. Podľa Palestínčanov ju už vyhlásil.
Na to, čo je známe o Šaronovej minulosti - že v roku 1982 doviedol izraelské vojská až k Bejrútu a že mal podiel na masakroch Palestínčanov, spáchaných libanonskými kresťanskými milíciami v utečeneckých táboroch Sabrá a Šatíla, akoby Izraelčania zabúdali. Palestínčania si to naopak pamätajú ako akt genocídy. Na to, ako im politikou osídľovania západného brehu Jordánu postupne ukrajoval z územia, dlhú pamäť ani netreba.
Tri týždne pred voľbami v Izraeli, ktoré sa uskutočnia 6. februára, si Šaron podľa prieskumov drží pred Barakom náskok vyšší ako 20 percent. „Musíme vymeniť Baraka za to, že vypredáva krajinu,“ cituje Los Angeles Times Jeruzalemčana Beniho Zakena. Zaken bude hlasovať za Šarona, podľa neho a aj väčšiny Izraelčanov sa však voľbami na súčasnej kríze vzťahov s Palestínčanmi nič nezmení. „Táto kampaň je iba strata peňazí,“ dodáva.
V kampani zatiaľ nejde o to, kto ponúkne lepší scenár ako von z permanentnej intifády (hoci možno Barak ešte svoj najväčší tromf nevytasil). Šaron len sľubuje, čo bude - lepšie povedané, čo nebude. Nebudú sa sťahovať žiadne osady - ktorých obrana dnes stojí veľa a je hnacím motorom nepokojov. Palestínčania dostanú o polovicu menej územia, ako sľubuje Barak, a samozrejme nič z Jeruzalema. Pritom tvrdí, že je pripravený na bolestivé kompromisy - napríklad že znovu neobsadí územie už odovzdané Palestínčanom.
Barak na Šaronovu „kampaň za mier“ reagoval slovami, že voliči sa určite „nedajú nachytať vlkom, ktorý leží v posteli v šatách starej mamy“. Denník Haarec napísal, že keby mal byť v Izraeli maškarný ples, „Šaron by vyhral súťaž o najlepší kostým“.
Naftali Raz, vojnový veterán a pacifistický aktivista, si myslí, že Izraelčanom treba neustále objasňovať Šaronovu vojenskú minulosť: „Keď budú musieť aj moje deti, tak ako ja, bojovať v troch vojnách, neviem, či sionizmus za to stál.“
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
