KÁHIRA, BRATISLAVA. Egyptský prezident Husní Mubarak mal včera 80. narodeniny. Namiesto osláv musel pracovať na odvrátení generálneho štrajku. Zvolali ho opozičné sily – od islamistov až po mladých ľavicových aktivistov. Egypťania sa búria proti rastúcim cenám potravín a nízkym platom.
Mubarak (na snímke Reuters)verejnosť upokojuje zvýšením platov štátnych zamestnancov. Ceny potravín však rastú oveľa rýchlejšie. Prezident sa bráni svetovou potravinovou krízou.
Ekonómovia oponujú, že na vine je zlá hospodarská politika vlády a korupcia, za ktorou sú aj členovia Mubarakovej rodiny. K ekonomickej stabilite neprispeje ani zvyšovanie platov. Štátny rozpočet na tento rok mu podľa BBC povoľuje zvýšiť platy maximálne o 15 percent.
Chudobní rabujú obchody
Mubarak by rád rozhodol o svojom nástupcovi, mal by ním byť jeho syn Džamal.
V snahe udržať rodinu pri moci tak podniká zúfalé kroky.
Zúfalí sú aj Egypťania, hlavne na vidieku a chudobných štvrtiach Káhiry. Sú hladní a nemajú peniaze už ani na dotovaný chlieb, a tak sa ho domáhajú aj násilím. Podľa svetových médií v posledných mesiacoch zaznamenali v Egypte niekoľko prípadov, keď dav raboval pekárne či obchody.
Ekonomická kríza spojená s Mubarakovou tvrdou rukou namierenou na opozíciu, špeciálne na islamistov, je pre Egypt posledných rokov typická. Režim v Káhire má tiež zásadné problémy s demokraciou. Od Mubarakovho nástupu do funkcie v roku 1981 v Egypte panuje výnimočný stav.
Darí sa mu však držať dobré vzťahy s Washingtonom, ktorý ho považuje za umierneného lídra arabského sveta a cení si jeho boj proti terorizmu aj pomoc pri nastolení mieru na Blízkom východe medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Korunný princ nadohľad
Starnúci a podľa všetkého aj chradnúci prezident, ktorého médiá minulý rok už dokonca pochovali, síce povolil niekoľko ústavných dodatkov smerujúcich k väčšej demokratizácii, ale opozícii ani medzinárodným ľudskoprávnym organizáciám to nestačí.
Mubarak celých 27 rokov odmieta, aby mu zvolili viceprezidenta, hoci to ústava predpokladá.
V Egypte tak hrozí model typický pre niektoré blízkovýchodné krajiny, keď režim svojho otca zebetónuje jeho syn.
