BRATISLAVA. Došlo na najhoršie. Kedysi najkvalitnejší atletický míting vo východnej Európe tohto roku vôbec nebude.
Slávna „péteeska“ na bratislavských Pasienkoch patrí histórii. Vlani na päťdesiate výročie svojho zrodu sa ešte míting v absolútne úspornom režime pod názvom Cena Slovenska uskutočnil. Druhé polstoročie však už nenačne. „Nie je za čo,“ krčí plecami jeho bývalý riaditeľ Imrich Ozorák. „Na Slovensku chýba úcta k tradičným podujatiam.“
Pád z absolútneho vrcholu
Preteky, založené v roku 1957, evidujú jedinú prestávku: presne pred 40 rokmi a trvala tri roky. Po položení tartanu (1971) sa začala slávna éra. O mítingu so skratkou P – T – S svet obdivne vravel ako o „Zürichu východu“. Žrdkár Sergej Bubka na ňom utvoril dva svetové rekordy.
Prežil aj zmenu režimu. Pred desiatimi rokmi sa rozpočet mítingu vyšplhal na rekordných 15 miliónov Sk. V roku 1999 však odskočil Slovnaft ako hlavný sponzor a odvtedy šlo podujatie od desiatich k piatim. Posledné ročníky boli už len „údržbárske“. Vlani mali organizátori k dispozícii iba asi tri štvrte milióna.
Nedostali už ani príspevok od svetovej atletickej federácie, sumou 100-tisíc korún však pomohlo ministerstvo školstva. Ale to bolo akurát na prenájom štadióna: takú nekresťanskú sumu za poldňové podujatie posledné roky požadoval Inter ako vlastník štadióna postaveného z verejných zdrojov.
Namiesto atletiky – koncert
Jediná tartanová osemdráha v hlavnom meste by potrebovala rekonštrukciu, no štát do nej nechce investovať, lebo nemá istotu, či na mieste štadióna nevyrastie ďalší obchodný dom alebo druhé Tri veže.
„Angličania vlani odmietli behať v prvých troch dráhach, lebo sú plné bublín,“ priznáva Ozorák. „Naposledy sme ju flekovali predvlani z peňazí, ktoré sme získali kamarátskym spôsobom. Inter sa o atletickú dráhu nestará, ba humpľuje ju. Púšťa na ňu ťažkotonážne vozidlá.“
Podľa svetového i domáceho atletického kalendára sa 49. ročník Ceny Slovenska mal uskutočniť 26. júna. Namiesto neho bude v rovnaký deň na Pasienkoch koncert mexického gitarového mága Carlosa Santanu.
Definitívny koniec? Vraj nie
„Všade na západe podobné preteky podporuje mesto a región, no Bratislava sa k nim stavala macošsky,“ konštatuje Ozorák.
Aj chýrna ostravská Zlatá tretra zažila pád na dno: jeden rok sa vôbec neuskutočnila. Vstala však z mŕtvych. Našiel sa solventný sponzor, mesto dalo peniaze na prebudovanie štadióna a dnes patrí medzi špičkové svetové mítingy.
„Ani v našom prípade to neberiem to ako definitívny koniec pretekov. Krajiny Európskej únie šport podporujú. Raz to bude aj u nás,“ nádeja sa šéf zakapaných pretekov. „Dúfam, že ide iba o prechodné obdobie.“
