Na základe pôrodnosti, úmrtnosti, potratovosti, sobášnosti, rozvodovosti a migrácie prognózuje demografický vývoj. Nehovorí o kríze, tvrdí, že jeho dôsledky budú závažné pre dôchodkové systémy. BORIS VAŇO z Výskumného demografického centra.

Aká je spoľahlivosť demografických prognóz oproti ekonomickým?

„Vyššia. Ekonomické procesy sú nestabilnejšie a môžu nastať rôzne výkyvy. V demografickom vývoji by výkyv mohol nastať len za mimoriadnych okolností. Kým nepríde katastrofa, vojna alebo epidémia, vývoj sa dá pomerne dobre predpovedať."

Vaše prognózy sú do roku 2050.

„Predpovede sa najčastejšie robia na horizont dvoch generácií. Prognózy na 40 alebo 50 rokov sú spoľahlivejšie ako prognózy na dlhšie obdobie."

Ako obstáli prognózy spred dvadsiatich rokov?

„Nie dobre. Socialistické prognózy nepočítali so zlomom na začiatku 90. rokov. Tie, ktoré vznikli po revolúcii, sú viac-menej presné. Naša prognóza z roku 2002 sa po siedmich rokoch v hlavných trendoch výraznejšie neodchyľuje od skutočnosti."

Aký bol populačný vývoj za posledných 50 rokov?

„Od roku 1950 nastali dosť výrazné zmeny. Je to dôsledok extenzívneho populačného vývoja, keď bola relatívne vysoká pôrodnosť, ale aj úmrtnosť. Mladá veková štruktúra spôsobila vysoký prirodzený prírastok obyvateľov. Migrácia v tom čase nehrala významnú úlohu. Na konci 80. rokov minulého storočia nastal zlom, reprodukčné a rodinné správanie sa zmenilo. Znížila sa sobášnosť, pôrodnosť, potratovosť a úmrtnosť, zvýšila sa rozvodovosť, zmenili sa migračné trendy. Ale pokles pôrodnosti bol rozhodujúci."

Aký je prirodzený prírastok?

„Výrazne sa znižuje a v súčasnosti je už veľmi blízko k nule. V minulosti dosahoval počet niekoľko desaťtisíc ľudí. Je otázka, či stagnácia bude trvať päť, desať, alebo pätnásť rokov. V tom sa môže prognóza mýliť, no nemôže sa mýliť v základnom trende, že tu bude stagnácia, ktorá sa postupom času zmení na úbytok obyvateľstva."

Ako bude vyzerať demografický vývoj do roku 2050?

„Predpoklady najpravdepodobnejšieho variantu sú, že plodnosť sa bude postupne zvyšovať zo súčasných 1,2 dieťaťa narodeného na ženu na zhruba 1,7 dieťaťa do roku 2050. V strednom variante prognózy sa očakáva zvýšenie migračného salda z veľmi nízkych hodnôt na zhruba 8-tisíc osôb ročne. Pravdepodobne sa ukáže, že bude vyššie, ako bolo prognózované. Celkový trend to však výraznejšie neovplyvní. Pri rôznych kombináciách plodnosti, úmrtnosti a migrácie neexistuje scenár, pri ktorom by obyvateľstvo nestarlo. Úbytok obyvateľstva nás čaká a či to bude o päť, alebo o desať rokov, závisí najmä od vývoja plodnosti a migrácie."

Koľko ľudí v produktívnom veku bude pracovať na jedného dôchodcu?

„V roku 1950 to bolo skoro desať ekonomicky aktívnych ľudí na dôchodcu, okolo roku 2015 to bude len päť. Do poproduktívneho veku prejdú silné povojnové ročníky a do produktívneho veku začnú prichádzať slabé ročníky narodené po roku 1990. Ekonomické zaťaženie obyvateľstva sa výrazne zvýši."

Keby sme sa posunuli do roku 2045, počet ekonomicky aktívnych ľudí podľa vašich prognóz na jedného seniora klesne na zhruba troch. Čo to znamená pre dôchodkové systémy?

„Priebežný systém dôchodkového zabezpečenia bol v rozmachu v druhej polovici minulého storočia. Vtedy pripadalo osem ekonomicky aktívnych ľudí na jedného seniora. To znamená veľký počet prispievateľov a málo poberateľov. V polovici 21. storočia budú na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku pripadať len dvaja produktívni obyvatelia. Zmena v pomere medzi prispievateľmi a poberateľmi je významný parameter, ktorý bude mať dosah na prvý dôchodkový pilier."

Je riešením zvýšenie veku odchodu do dôchodku?

„Znižuje ekonomické zaťaženie. No nie je to opatrenie, ktoré stačí. Keby sme zvýšili vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, ekonomické zaťaženie v roku 2050 nebude v pomere dvaja ekonomicky aktívni ľudia na jedného dôchodcu, ale zhruba 3:1."

Môže nastať zase taký výrazný impulz ako v 90. rokoch len s opačným znamienkom, aby sa reprodukčné správanie zmenilo a prognózy by to znova narušilo?

„V minulosti sa vedelo, že zlom pravdepodobne nastane, no nikto nevedel, kedy. V bývalom východnom bloku bol demografický vývoj tlmený politickými obmedzeniami. Keď padli, udiali sa prudké zmeny, ktoré vo vyspelých krajinách prebiehali postupne a dlhodobo. Na najbližšie desaťročia nevidím udalosť, ktorá by mohla spôsobiť podobný šokový skok. No vojnu či výraznú ekonomickú krízu nemožno predvídať."

Môžu migranti a rodinná politika pomôcť tomu, že sa v budúcnosti výrazne nezníži počet pracujúcich na jedného dôchodcu?

„Tí, čo prídu zo zahraničia, nie sú výrazne mladší. Zvyšujú počet obyvateľov, ale reprodukčným správaním sa obvykle prispôsobia väčšinovému obyvateľstvu. Priemerný vek obyvateľstva tak výraznejšie neznižujú. Neexistujú ani opatrenia rodinnej politiky, ktoré by zastavili starnutie."

Aké sú scenáre na rok 2050?

„Stredný variant prognózy počíta s tým, že plodnosť sa bude pohybovať v priemere na úrovni 1,4 dieťaťa na ženu a priemerné migračné saldo bude 5000 ľudí. Len extrémne scenáre by viedli k tomu, že by sa neznížil počet ekonomicky aktívnych obyvateľov. To by do roku 2050 musela byť priemerná plodnosť 2,1 dieťaťa na ženu a migračné saldo 10-tisíc ročne. Je to nereálne."

Keby sme boli na plodnosti 1,6?

„Na zastavenie úbytku pracovnej sily ani na zastavenie starnutia obyvateľstva nestačí. Aj keby bola do roku 2050 plodnosť 2,1 a každoročný prírastok z migrácie 10-tisíc ľudí, aj tak by sa index starnutia zvýšil 1,8-násobne. Najpravdepodobnejší scenár predpokladá 3,6-násobné zvýšenie indexu starnutia do roku 2050 oproti súčasnosti."

Čo sa teda dá povedať s vysokou pravdepodobnosťou?

„Pokles počtu obyvateľov je pravdepodobný. Je veľmi pravdepodobné, že sa zníži počet ekonomicky aktívnych ľudí. Je nezvratné, že obyvateľstvo bude starnúť. Zaťaženie ekonomicky aktívneho obyvateľstva neaktívnym sa bude zvyšovať predovšetkým v rokoch 2010 až 2030, najvyššie hodnoty dosiahne okolo roku 2050."

Existujú prognózy, ktoré by hovorili niečo iné ako vaše analýzy?

„Nepoznám nijaké prognózy, ktoré by sa v hlavných trendoch odchyľovali od prognózy Výskumného demografického centra alebo Štatistického úradu."

Pri debate o prvom pilieri padajú argumenty, že demografický vývoj neprinesie dramatické zmeny.

„Vecné argumenty, ktorými by sa to dalo doložiť, chýbajú. Na druhej strane to, čo sa tu deje, by som nenazval demografickou krízou. Je to logická reakcia na zmenu životného štýlu. Nedá sa jednoznačne hovoriť ani o nepriaznivom demografickom vývoji. Ale súčasný populačný vývoj prináša veľké zmeny a tie majú závažný vplyv na fungovanie spoločnosti. Sú nepriaznivé."

Aký je najvhodnejší prívlastok pre očakávaný demografický vývoj?

„To je ťažká otázka. Demografický vývoj je súborom šiestich procesov ­ pôrodnosť, úmrtnosť, potratovosť, sobášnosť, rozvodovosť a migrácia. Keď klesá potratovosť, určite je to priaznivý proces. Keď sa zvyšuje rozvodovosť, je to nepriaznivý trend. Zložky sa môžu vyvíjať rôzne, ťažko povedať, že populačný vývoj je taký či onaký. Ale dá sa povedať, že jeho dôsledky sú závažné."

Aký má druhý pilier vplyv na dôchodkový systém a jeho udržateľnosť?

„Keď sa výrazne menia pomery medzi ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a seniormi, treba prijať opatrenia, lebo postupne sa priebežný systém financovania dôchodkov stane neudržateľným. Kombinácia priebežného a kapitalizačného systému financovania dôchodkov je jednou z možností."