BRATISLAVA. Dôchodcovia majú na trhu práce obmedzené možnosti. Vo výhode sú tí, ktorým zamestnávateľ ponúkol, aby uňho naďalej pracovali, takže nemusia opustiť svoje doterajšie zamestnanie. V niektorých odvetviach to je dokonca nevyhnutné. Napríklad mladí všeobecní lekári predstavujú taký nedostatkový personál, že v niektorých regiónoch Slovenska, najmä na vidieku, ordinujú aj sedemdesiatnici.
Z hľadiska odvodov má dôchodca istú výnimku. Keďže je v prípade straty zamestnania zabezpečený dôchodkom, na rozdiel od kolegov, ktorí penziu nepoberajú, neprispieva na poistenie v nezamestnanosti. A ten, komu priznali starobný alebo predčasný dôchodok, už nemusí prispievať ani na invalidné poistenie.
Dôchodca ako každý iný zamestnanec odvádza poistné na nemocenské (1,4 percenta z hrubej mzdy), starobné poistenie a zdravotné poistenie (každé štyri percentá).
Dohody môžete kombinovať
Ostatným dôchodcom Zákonník práce umožňuje pracovať na niektorú z dohôd o vykonaní práce a o pracovnej činnosti. Zákon nevylučuje ich vzájomnú kombináciu, takže dohody možno kombinovať.
„V Bratislave nie je problém, poznám takých dôchodcov, ktorí pracujú na dohodu u dvoch zamestnávateľov,“ hovorí sedemdesiatročný Ján, ktorý si popri dôchodku privyrába ako pracovník strážnej služby hneď na dvoch miestach – raz na dohodu na 200 hodín ročne a raz len na pár hodín „ako brigádu“.
Práca na dohodu môže vyhovovať možnostiam dôchodcu, no na rozdiel od zamestnania nezakladá nárok na dôchodok ani na jeho zvýšenie. Z odmeny za takúto prácu sa totiž neodvádza poistné do dôchodkového systému. A ten, kto na dôchodky neprispieva, nemôže si nič z neho nárokovať. Jediným odvodom, ktorý platí dôchodca z práce na dohodu, je devätnásťpercentná daň z príjmu.
Práca na dohodu má oproti zamestnaniu ešte jednu nevýhodu. Človek, ktorý ju vykonáva, nie je zamestnancom, takže ani nemá práva, ktoré zákonník zamestnancovi priznáva.
Aj jemu však „zamestnávateľ“ prispieva na úrazové a garančné poistenie. Prvé zamestnancovi slúži v prípade určitých následkov pracovného úrazu, druhé v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Vianočný príspevok
dostanete, aj keď robíte
Zákon v podstate nerobí rozdiel medzi poberateľmi dôchodkových dávok. Starobný, predčasný alebo úplne invalidný dôchodca môže pracovať a zarábať podľa svojich možností. Ak nemá dôchodok vyšší, ako šesťdesiat percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, dokonca mu v decembri vyplatia vianočný príspevok.
Od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 platilo, že dôchodca, ktorý je zamestnaný alebo do systému prispieva ako živnostník, si nemusí platiť poistné na nemocenské poistenie. Od januára 2008 už aj on musí.
Seniori prácu aktívne vyhľadávajú dokonca aj cez internet. Podľa Lucie Burianovej zo spoločnosti Profesia v súčasnosti na internetovom portáli evidujú jedno percento životopisov od uchádzačov o prácu starších ako 55 rokov.
Seniori sa podľa nej zaujímajú o kvalifikované, ako aj o pomocné práce.
Odvodyv skratke
V pracovnom pomere
l Zamestnanec platí poistné na nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti, ako aj zdravotné poistenie. Keďže dôchodca je zabezpečený dôchodkom, na rozdiel od iných na poistenie v nezamestnanosti neprispieva. Táto výnimka sa vzťahuje na človeka, ktorému priznali starobný alebo predčasný dôchodok, alebo mu preto, že má o viac ako 70 percent nižšiu schopnosť pracovať, priznali invalidný dôchodok. Starobný a predčasný dôchodca navyše nemusí platiť ani na invalidné poistenie (súčasť sociálneho poistenia).
Na dohodu
Kto pracuje na základe niektorej z dohôd, nie je zamestnancom, takže neplatí na sociálne ani zdravotné poistenie. Iba ten, pre koho pracuje, platí na úrazové a garančné poistenie.
Na živnosť
Kto za predchádzajúci rok dosiahol zisk viac ako 97 200 korún, musí od 1. júla 2008 prispievať na nemocenské a dôchodkové poistenie. Živnostník platí aj zdravotné poistenie.
(joč)
