BRATISLAVA. Ak Slovensko splnilo merateľné kritériá na vstup do eurozóny, treba ho tam pustiť a nevymýšľať ďalšie podmienky, ako napríklad trvalá udržateľnosť inflácie. Tak možno čítať odkaz, ktorý dala Lotyšská centrálna banka svojím vyjadrením k výhradám ku schopnosti Slovenska udržať čísla slovenskej ekonomiky v limitoch aj po prípadnom nahradení koruny eurom.
„Od Slovenska sa vyžaduje, aby splnilo niečo, čo sa pred desiatimi rokmi od ostatných členov eurozóny nevyžadovalo, aby to plnili,“ citovala agentúra Bloomberg hovorcu lotyšskej centrálnej banky Martinsa Gravitisa.
Ďalšie zamietnutie žiadosti východoeurópskej krajiny by „zaváňalo neochotou rozšíriť eurozónu“. Do eurozóny sa doteraz z východnej Európy podarilo dostať Slovinsku, neuspelo Estónsko a Litva.
Posledné kolo
Vyjadrenie lotyšských strážcov meny je zároveň ďalším potvrdením minulotýždňových informácií agentúry Reuters o tom, že hodnotiaca správa Európskej centrálnej banky, ktorá mala byť k Slovensku kritická, sa pod tlakom viacerých krajín posúva v prospech odporúčania povoliť Slovensku opustiť korunu v prospech eura.
„Je to posledné kolo lobingu o priaznivú správu,“ povedal analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Upozorňuje, že viditeľná podpora slovenským snahám zatiaľ neprichádza od predstaviteľov najväčších ekonomík Európy.
„Nemeckí a francúzski centrálni bankári by mali v prípade nového člena podpísať, že napriek rekordnému hospodárskemu tempu na úrovni Číny či pobaltských krajín, pri mimoriadne nízkych reálnych úrokoch a pri raste zamestnanosti aj reálnej mzdy bude mať krajina stabilnú a nízku infláciu,“ povedal Vaňo. Vysoké tempo rastu ekonomiky býva zákonite spojené s rastom cien.
Buď alebo
Pre pozíciu francúzskej a nemeckej centrálnej banky je táto situácia zvlášť nepríjemná aj preto, lebo napriek spomaleniu hospodárstva ich krajín odmietajú banky investíciám pomôcť nižšími úrokmi. Argumentujú vysokým rastom cien. A ak by v tejto situácii centrálne banky podporili práve pre infláciu rizikové Slovensko, mohlo by sa im to vrátiť nielen v podobe domácej kritiky.
Prijatie Slovenska do eurozóny za týchto podmienok by mohlo byť precedensom na posudzovanie kritéria inflačnej udržateľnosti aj u väčších ekonomík, ako je napríklad Poľsko či Pobaltie.
Silný kurz
Spolu s diskusiou o prijatí či neprijatí eura na Slovensku pokračuje aj debata o kurze, za ktorý by sa na konci roka mali meniť koruny za eurá. Premiér Robert Fico tvrdí, že by mal byť z pohľadu koruny čo najsilnejší. „Jednoznačne prevláda vo vláde názor, že kurz by mal byť čo najvýhodnejší pre radového občana,“ vyhlásil predseda vlády v sobotu v Slovenskom rozhlase .
Čo najvýhodnejší kurz pritom podľa Fica znamená to, že ľudia by dali za euro čo najmenej slovenských korún. „Pretože opačne, keby sme dávali za euro veľa korún, bolo by to výhodné pre podnikateľský sektor, najmä pre exportérov. My musíme chrániť predovšetkým verejnosť,“ zdôraznil premiér.
Čo znamená silný kurz, či sa ním napríklad myslí silnejší ako súčasný trhový kurz, či úroveň silnejšia ako centrálna parita, nepovedala včera ani jeho hovorkyňa.
Stanovenie konečného kurzu nebude čisto slovenským rozhodnutím. Súhlasiť musia všetky krajiny eurozóny a aj Slovensko.
