Je pravda, že dnes dostaneme kúpiť najrôznejšie vopred namiešané zmesi, no nie je nad to, keď si jedlo okoreníme bylinkami, ktoré sami dopestujeme.
Naši predkovia vychádzali z teórie, že na všetky choroby sa nájde v prírode nejaký liek. Samozrejme, pri vážnych zdravotných problémoch sa nemôžeme spoliehať len na bylinky, ale na druhej strane nemusíme pri každej odrenine bežať do lekárne. Stručne povedané, prírodnú medicínu môžeme brať ako prvý pokus zbaviť sa zdravotných ťažkostí.
Aloe vera
Výbornou pomocou pri poraneniach kože je šťava z listov aloe vera. Táto rastlina síce nie je výrazne pekná, v každom prípade sa ju však oplatí v domácnosti pestovať. Keď odlomíme kúsok z jej listov, vytečie stadiaľ číry gél, ktorý urýchľuje hojivé procesy.
Nechtík, harmanček,arnika
Prekvapivo dobrý účinok má aj nechtík či harmanček. Odvary z týchto byliniek sa používajú na vyplachovanie úst pri aftách alebo zápaloch ďasien, ale aj na natieranie raniek. Pomáhajú pri hojení poranenej kože, zároveň pôsobia analgeticky a ranu dezinfikujú. Arnika zas zmierňuje opuchy, urýchľuje zaceľovanie rán a štípancov od hmyzu a uľavuje od bolesti kĺbov.
Majoránka, kôpor, bazalka
Po bylinkách však nesiahame len vtedy, keď sme chorí, ale aj vtedy, keď sa chceme dobre najesť. Hoci je pohodlnejšie nasypať do pokrmu kúpenú sušenú zmes, z hľadiska gurmánskeho zážitku sa určite viac oplatí vytvoriť si na kuchynskom okne malú bylinkovú záhradku a dochucovať svoje jedlá čerstvou bazalkou, majoránkou či kôprom.
Bylinky sa navzájom znášajú v zásade dobre, a to aj v prípade, že sú nútené obývať spolu obmedzený priestor. Najlepšie spravíme, ak ich zasadíme do hlinenej nádoby, lepšie totiž zadržiava vodu, takže zem len tak ľahko nevyschne. Bylinkám sa darí tiež v závesných kvetináčoch. Pamätajme však na to, že väčšina z nich uprednostňuje slnečné prostredie.
Často používanou bylinkou je napríklad bazalka. Jej semienka by sme mali opatrne zasiať do navlhčenej zeme a umiestniť niekam, kde budú mať dostatok svetla. Raz týždenne ju môžeme pohnojiť tekutým hnojivom, ktoré aplikujeme zospodu.
Bazalka tak vyrastie na bujnú rastlinu s pekným sýtozeleným odtieňom. Odrezávajme len vrchné časti listov rastúce v pazuchách, ktoré vždy znova a znova dorastú, a táto rastlina sa stane trvalou ozdobou našej podobločnice.
Ani majoránka a kôpor nie sú v našej kuchyni ničím zriedkavým. Majoránka potrebuje na klíčenie svetlo, kým kôpor má radšej, keď ho po zasiatí zľahka prikryjeme zeminou. Aby nám vyklíčené rastlinky nevyschli, môžeme ich prikryť priedušným flísom. Potom už len stačí dať pozor, aby sme klíčiace semienka pri polievaní nevyplavili, a tešiť sa na zber úrody.
Či už budeme trhať jednotlivé listy, alebo majoránku a kôpor plošne ostriháme nožnicami, nemôžeme nič pokaziť.
Autor: Marína Dúbravská
