Domovom papáje je podľa všetkého centrálna Amerika, oblasť Mexika. Španielski a portugalskí dobyvatelia ju rozšírili do zvyšku subtropického sveta - do Indie, Filipín a Afriky. Začiatkom dvadsiateho storočia sa dostala aj do Spojených štátov, na Havaj, kde sa začali venovať jej využitiu a vypestovali mnohé kultivary. Dnes sa pestuje najmä v USA, Mexiku, Portoriku, Brazílii a Thajsku.
Bylina, nie strom
Mnohí by boli prekvapení, keby vedeli, že to, čo majú doma v kvetináči, je lahodná papája. Skôr ju poznáme pod menom rastliny "karika", po latinsky Carica papaya.
Papája je podobne ako banánovník bylina, nie strom. Pestuje sa zvyčajne zo semena, veľmi rýchlo rastie a rodiť začína pred koncom prvého roku. Pri vhodných podmienkach plodí až päť rokov. Vo svojej domovine dorastá do výšky 5 - 10 metrov, na vrchu má vykrajované listy veľké až 60 cm, sú na dlhých stopkách. Z kmeňa po odkvitnutí kvetov dorastajú plody tvarom podobné rugbyovej lopte. Bežná hmotnosť papáje je asi 500 g a dĺžka 15 cm, ale bežne sa dá kúpiť 2-kilogramová s dĺžkou 30 cm. Nie je výnimočné, ak kúpite 10- či viackilogramový kúsok.
Pod niekoľkomilimetrovou šupkou sa nachádza dužina. Tá máva farbu od bledozelenej, cez ružovú, oranžovú až po červenú. Vnútri plodu je dutina ukrývajúca množstvo čiernych semien veľkých asi 3 - 4 mm. Semená nie sú chutné, no ani jedovaté, využívajú sa v medicíne.
Použitie
Papája je po dozretí chutné, sladko voňajúce ovocie. Po odstránení šupky a semien sa najčastejšie konzumuje surová ako ovocie. Na zvýšenie chuti je dobré pokvapkať ju šťavou z limetiek. Často sa aj predáva spolu s limetkou. Veľmi často sa používa do miešaných ovocných, ale aj zeleninových šalátov, do ovocných džúsov s dužinou, na prípravu chutných koktailov zvaných smoothies. Tiež sa dá kúpiť zavarená a na kocky nakrájaná, zaliata sladkým sirupom, alebo ako marmeláda či sladkokyslé čatní k mäsu.
Pozitívne účinky
Papája brzdí zápaly a čistí črevá. Papaín - enzým nachádzajúci sa v nie úplne dozretom plode - je cenným prostriedkom proti parazitom a podporuje aj trávenie bielkovín. Okrem enzýmov obsahuje papája aj aminokyseliny nevyhnutné pri regenerácii buniek, ďalej vitamíny, najmä C, A, K a E. Pitie šťavy z papáje pomáha aj bezproblémovému fungovaniu lymfatického systému. Je to takmer zázračný plod. Patrí medzi tie plodiny, ktoré nezakysľujú organizmus, naopak, pôsobia zásadito, blahodarne pre naše telo.
Nákup a uskladnenie
Zrelý plod má žlto-zelenú šupku so žltými fľakmi. Plod je pri stlačení jemne poddajný, po rozrezaní má mliečne červenú farbu a je šťavnatý.
Nezrelá papája dozrie pri izbovej teplote asi za 8 dní. Ak by sme priebeh chceli ešte urýchliť, vložíme papáju do papierového vrecka spolu so zrelým banánom.
Plody udržujeme v chladničke 5 - 7 dní. Ak sme papáju rozrezali, zabalená do fólie vydrží asi 2 dni, potom stráca svoju charakteristickú chuť a vôňu. Pri nákupe "mladej" papáje, čo je u nás bežné, lebo sa trhá nezrelá a "dospieva" až cestou k nám, ľahko zistíme, ktorý plod dozrie a ktorý nie. Na mieste, kde bola stonka, by mal byť žltý krúžok, ak je zelený, tento plod už stratil schopnosť zrieť.
