Štvrtok, 21. február, 2019 | Meniny má Eleonóra

Michael Kocáb: Kazateľstvo mám v génoch

Skupina Pražský výběr bola na začiatku 80. rokov jedným zo symbolov revolty proti tesilovej socialistickej kultúre. Ich kultový album Straka v hrsti síce komunisti zakázali, ale aj tak koloval ako samizdat na tisícoch kaziet. Frontman kapely MICHAEL KOCÁB

V Bratislave na výročie Nežnej revolúcie vystúpi Pražský výběr s Michaelom Kocábom.V Bratislave na výročie Nežnej revolúcie vystúpi Pražský výběr s Michaelom Kocábom.

je všestranný muž. Bývalý občiansky aktivista, politik a biznismen je dnes amatérskym historikom. Stále hrdo nosí značku Pražského výběru a stále sa oblieka do bláznivých kostýmov.

Nedávno uplynulo dvadsaťpäť rokov od slávneho článku Jana Krýzla Nová vlna so starým obsahom, ktorá bola súčasťou komunistickej kampane proti novým progresívnym kapelám. S Pražským výběrom ste vzápätí dostali dištanc na päť rokov. Keď článok vyšiel, vedeli ste, že je zle alebo ste to bagatelizovali?

Bolo to opačne. Článok vyšiel v marci, ale už vo februári urobila Štátna bezpečnosť obrovský záťah na náš koncert v Hradci Králové. Obsadili celé mesto, nevedeli sme, že je to kvôli nám, mysleli sme, že je to pre nejakú prehliadku. Mali sme servis ako Beatles a my, mladí a naivní, sme si mysleli, že už sme takí slávni. Netušili sme, že nás tajní v úlohe usporiadateľov viedli do izieb, kde boli odpočúvacie zariadenia - potrebovali nás usadiť presne tam, kde nás chceli mať. Potom sme zahrali koncert a pred prvým prídavkom vtrhla do šatne Štátna bezpečnosť a normálne nás, spotených, namaľovaných, v kostýmoch, nahádzali do antonov. Výsluch bol tvrdý, jednou zo zámienok bolo, že predávame plagáty vyrobené v západnom Nemecku. Potom sa už mračná nad nami stiahli okamžite. Až nedávno som sa dozvedel, ako dopadol ten koncert v Hradci - do sály prišla veľká skupina príslušníkov Verejnej bezpečnosti, pomocnej stráže VB a Ľudových milícií a začali ľudí vyháňať von. Pred vchodom bol stometrový špalier ozbrojených zložiek a ľudí hnali cezeň.

Demonštrácia sily.

Presne. A celé to nakrúcali na videokameru. Mali ju aj v sále, to nám už bolo trochu podozrivé. Bola to úplne nová betacamová kamera. Urobili však chybičku. Zabudli zapnúť zvuk. Podľa pôvodného scenára to mali použiť na nejaký odstrašujúci dokument do televízie, ale čo s nemým záznamom rockového koncertu? No a potom vyšiel Krýzl a ďalší ľudia. Bohužiaľ, do kampane sa zapojil aj človek, ktorému sme pomáhali, Vladimír Kočandrle zo skupiny OK Band, robili nám predkapelu. Vysvetľujem si to tak, že jeho otec bol vysoký boľševik a prikázal mu to. Veď sám hral problémovú hudbu, to nemohlo byť z neho. No a potom nasledoval päťročný totálny zákaz. Mňa sa dokonca snažili zdecimovať tak, že mi oficiálne na papieri zrušili sociálne a zdravotné zabezpečenie. Akože si zlomím nohu a žiadna nemocnica ma neprijme. To sa však prerátali, lebo ústava to zaručovala každému. Tie dokumenty mám doteraz doma. Mali ma asi vydesiť, ale ja som z disidentskej rodiny a všetci sa tomu iba smiali.

Pražský výběr začal ako džezová kapela. Potom ste "preradili" na rock, novú vlnu. Podľa vášho vyjadrenia ste sa ráno pozreli do zrkadla a zistili ste, že nie ste čierny, teda by ste nemali hrať hudbu, ktorá patrí čiernym. Nemyslíte si dnes, že táto hudba neprináleží ľuďom s konkrétnou farbou pleti? Veď silný je aj európsky džez.

V tom čase panovala predstava, že černosi to robia najlepšie. V mojich očiach to bolo ešte umocnené tým, že som celoživotný nadšenec funku, milujem kapely ako Earth, Wind & Fire. Aj takúto hudbu som hrával v predrockovom období a moje pôvodné veci boli funkové. Takže tak som to myslel, že nielen džez, ale aj funk hrajú najlepšie čierni, a o tom, sa, myslím, nedá pochybovať.

Prečo sa potom v hudbe Pražského výběru vôbec tento vplyv neobjavoval?

Zatrhol to Vilém Čok, ktorý funk nemusí. A medzitým mi prešiel do krvi bigbít.

Na začiatku vás opustil basgitarista Ondřej Soukup, išiel do komercie, ku Gottovi. Na nahrávke skladby Prachy sa objaví aj jeho autentický hlas. Mali ste mu to za zlé?

Ale nie. My sme mu chceli vykladať, ako dal prednosť peniazom pred hudbou. A on nás predbehol a hneď povedal, že u Gotta zarobí veľkú kopu zlata. Všetky argumenty boli v tej chvíli preč. Kopa zlata - to je predsa vážna vec. Ostali sme celý život kamarátmi. Potom sme hrali bez basy, nejaký čas s nami hral aj Guma Kulhánek a nakoniec sme objavili Čoka, ktorý mal ako basista rezervy, ale s tým šoumenstvom to prevalcoval.

Boli ste spolumajiteľom spoločnosti Bonton, podnikali ste vo veľkom, ale pred piatimi rokmi sme zachytili správu, že sa rozpredáva po divíziách. Ako to vlastne bolo?

V časoch najväčšieho úspechu mal Bonton asi osemnásť dcérskych spoločností. Svojho času som bol v predstavenstve, potom som odišiel a dnes to v podstate už iba sledujem ako akcionár. Bonton ešte stále vlastní veľký majetok, ale aj ten sa bude predávať. Neviem, prečo sa najužšie vedenie firmy rozhodlo takto. V tom čase som s nimi už nespolupracoval, ja osobne by som mal chuť nechať si firmu.

Takže momentálne nemáte v rámci Bontonu žiadne aktivity?

Nemám, aj keď som jeden z najväčších vlastníkov. Nebudete mi to možno veriť, ale biznis ma nebaví.

Ale aj tak ste za vodou, nie? Nejaké peniaze vám z Bontonu určite chodia.

Vôbec žiadne. Bonton nevypláca dividendy. Už sa hrá len na to, aby sa to dobre predalo. Tak uvidíme.

Keď nemáte vedľajšie hudobné projekty a nerobíte scéniky, čím sa zaoberáte?

Urobil som v živote viac ako tristo filmových hudieb a tým som si úplne vybil chuť chrliť scéniku. V posledných rokoch sa venujem hlavne svojej vlastnej hudbe, urobil som jeden album dcére Natálii a na druhom som spolupracoval. Chcem v tom pokračovať, samozrejme, nebudem sa brániť zaujímavým ponukám. Veľké množstvo produkčnej práce je okolo Výběru, po albume dokončujem koncertné DVD. A občas urobím niečo pre Václava Havla. Okrem toho píšem pamäti.

Vaša dcéra Natália je zaujímavá speváčka, čo robí momentálne?

Urobila dva albumy a chystá sa na tretí. A medzitým vydala päť kníh, romány a básnické zbierky, povila dieťa a končí FAMU. Je šialene plodná.

Ako politik ste sa postarali o odsun ruských vojakov. Vyjadrili ste sa, že je to vaša najdôležitejšie misia v živote. Nezmenili ste názor?

Ten pocit nemôže nič zatieniť. Po revolúcii sa vo mne zažal záujem o históriu, ale nie veľmi starú, feudalizmus ma už nebaví. Zaujímajú ma revolúcie, hlavne ruské, fašizmus a novodobé dejiny Česka. Takže na odsun ruských vojakov sa môžem pozerať aj z historického hľadiska a bolo to veľmi významné, aj keď to, že som sa na ňom zúčastnil, bola, samozrejme, náhoda, dejinný záchvev. Uvedomil som si, že na začiatku sovietskeho impéria bol Lenin a na jeho konci som, okrem iných, stál ja. To je obrovský pocit.

Ako ste vychádzali s vysokými ruskými generálmi a maršalmi?

Z polohy, keď ma prijímali neochotne a so škrípaním zubov, sa mi podarilo dostať do vzťahu, keď mi všetci s rešpektom salutovali a podávali hlásenie. Mal som aj dlhý prejav v Najvyššom soviete. Nemnoho československých politikov tam vystúpilo, azda Dubček, možno Gottwald? Neviem. Hovoril som preto, lebo Dubček sa stratil v labyrinte chodieb, keď sa vracal z rokovania s Gorbačovom a bolo treba začať. Tak som zaimprovizoval.

Vedeli generáli, že ste muzikant?

Neverili tomu. Mysleli si, že to je spravodajská hra. Napríklad som o tom hovoril so šéfom KGB v sovietskej armáde, ktorý sa ma pýtal - tak vy hráte džez? Ja, že hrám. A on na to - to je výborné, ja zasa hrám na balalajke, mohli by sme urobiť kapelu.

Ako ste sa vlastne dostali tak vysoko?

Počas revolúcie sme s Michalom Horáčkom v rámci iniciatívy Most organizovali dialóg Občianskeho fóra s vtedajšou vládou, čo dosť pomohlo Václavovi Havlovi k úradu prezidenta. Potom som mal na starosti, aby československá armáda nezasiahla proti revolúcii. Tak som sa dostal k tej sovietskej armáde. To bolo neuveriteľné, do takého mocenského súkolia sa len tak niekto zdola nedostane. Dvadsať rokov si človek hrá hudbu a potom takéto niečo.

Minulý rok ste prišli s novou zostavou kapely pod názvom Pražský výběr II. Vaši bývalí spoluhráči Michal Pavlíček a Vilém Čok začali priam mediálnu vojnu. Čo ste im urobili?

Vôbec nič, nemali na Výběr čas, preto s nimi nerobím. Iný dôvod nie je. Pavlíček má veľké množstvo projektov, celý život som ho za to kritizoval. On si predstavoval, že Výběr odloží, až kým sa mu naň uvoľní čas a dovtedy nech si robím sólové projekty. Ale ja nemám sólové projekty od určitého času rád, pretože rozdrobujú úsilie. Natočil som síce albumy Povídali, že mu hráli a Za kyslík, ale pokiaľ ide o rockovú hudbu, tak pripúšťam jedine Výběr. Keby mal čas, tak by som ho nevyhodil. Vždy bol pre mňa dosť dobrý na to, aby som s ním hral do konca života. Ale keď neprišiel desať rokov s novou pesničkou pre Výběr? Čo s tým? To ostáva len skočiť do hrobu alebo pokračovať nejako inak.

Keď Pavlíček a Čok nemali čas, prečo potom v tlači reagovali tak podráždene až nenávistne?

Mali pocit, že nemám právo si ponechať názov. Ale ja som kapelu s týmto názvom založil dobré tri roky predtým, ako prišli. Pražský výběr bola moja kapela. Aj ja som sa mohol hnevať, keď do Stromboli zobral muzikantov z Výběru. Veď mi tiež vyniesol know-how. Ale veľkoryso som nad tým mávol rukou.

Oni argumentovali tým, že to bola nová kapela, len vtedy zmeniť registrovaný názov bolo ťažké a keď už ste mali prehrávky na názov Pražský výběr, tak ste ho ponechali, inak by ste sa premenovali.

To je, samozrejme, účelový nezmysel. V tom čase sme nemali problémy a dalo sa zaregistrovať čokoľvek. Navyše prišli do kapely, ktorá už bola populárna. Už som mal za sebou niekoľko vypredaných Lucerien a organový koncert so symfonickým orchestrom v Rudolfine, na ktorom točila už i ČTV. To nebol zlý štart. S novým názvom by som nesúhlasil.

Pri vašich sporoch bol aj Václav Havel, vy ste asi jediní dvaja rockeri na svete, ktorých sa pokúšal uzmierovať bývalý prezident.

To bolo voči Václavovi netaktné a Pavlíčkovu žiadosť prijal iba vďaka svojej veľkorysosti a prívetivosti. Havel je môj dohodový blízky priateľ, hanbil som sa pred ním. Ospravedlnil som sa aj za Michala, že nevie, čo činí. Na schôdzke som povedal Michalovi - poď, mám čas, teraz hneď začneme robiť hudbu. Už tri roky mám čas. On povedal, že sa stretneme za tri štvrte roka a až potom sa dohodneme, čo bude ďalej. Povedal som si, že už toľko času nemám a dal som dokopy novú zostavu.

Ako vznikal album Pražského výběru II Vymlácený rockový palice?

Mala to byť pôvodne naša spoločná platňa so Zlatou Kinskou. Začali však pribúdať muzikanti a zmenilo sa to na Pražský výběr.

Vo vašich textoch je cítiť sklon k moralizátorstvu. Nemyslíte si, že rocku väčšmi pristane irónia, možno sebairónia či frajerský nadhľad ako nejaké poukazovanie na neduhy doby?

Čechom je to možno cudzie. Sme plebejský národ, nemáme radi kostoly ani kazateľstvo, my tak "hospodu a buřty". Takéto texty sú však normálne všade vo svete. To je podstata mojej povahy. Bez nej by som napríklad nemohol robiť politiku. Beriem veci vážne, aj keď sa snažím z nich robiť vtipy. Kazateľstvo mám navyše v génoch. Otec je farár.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  8. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  9. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  4. Konferencia - EU support for research
  5. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  6. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  7. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  8. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  9. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  10. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 20 297
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 14 477
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 14 412
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 903
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 332
  6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 297
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 462
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 873
  9. Štefánka by Pulitzer 3 681
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 094