ú akadémiu, aby mohli študovať aj ďalej.
BRATISLAVA. Učilište dnes vychodí o tretinu menej žiakov ako v roku 1990. Úbytok absolventov nastal už v deväťdesiatych rokoch. Zoznam chýbajúcich odborníkov v jednotlivých slovenských regiónoch by pritom zabral niekoľko novinových strán, hovorí Ivan Stankovský, riaditeľ Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, ktorý minulý rok zrealizoval výskum nedostatkových profesií.
Chýbajú ľudia pre automobilový priemysel v Žilinskom a Bratislavskom kraji, pre strojárstvo, málo robotníkov je v ostatných regiónoch v stavebníctve, chemickom či elektrotechnickom priemysle. Napríklad v regióne Liptova je nedostatok pracovníkov kovovýroby, stavebníctva a v drevospracujúcom priemysle. Kým nevznikne zákon o odbornom vzdelávaní, situácia sa ťažko zmení, tvrdí Pavel Korbas, vedúci odboru školstva, mládeže a športu Bratislavského samosprávneho kraja. Teraz necíti žiaden zamestnávateľ voči školám zodpovednosť za výchovu absolventov. V pripravovanom zákone už táto povinnosť bude presne zadefinovaná.
Potom sa bude dať hovoriť aj o tom, ktorá škola je v sieti nadbytočná. Dnes nevedno, pre koho škola absolventov vychováva.
Pavel Korbas hovorí, že problém odborného vzdelávania má dve roviny: žiaci oň nemajú záujem a ak sa naň hlásia, tak ich vedomostná úroveň je nízka. "Nezvládajú štúdium, končia ho predčasne. Idú robiť, ale bez kvalifikácie."
Prijímačky bez prijímačiek
Väčšina škôl v súčasnosti nerobí klasické prijímacie skúšky. Akceptujú sa výsledky žiakov zo základnej školy, ako aj výsledky celoštátneho testovania žiakov deviateho ročníka. Na základe týchto údajov sa vypracuje poradie uchádzačov o prijatie.
A kritériá sú čoraz mäkšie. Platí pritom, že čo žiak, to finančná dotácia. A tak sa dnes na gymnázium hlásia aj trojkári a dostávajú sa tam. Školy chcú jednoducho prežiť. Jozef Horák, riaditeľ Združenej strednej školy potravinárskej v Bratislave hovorí, že školy si takto navzájom odvábia žiakov, a nie vždy je to na prospech. Nevie vraj pochopiť, ako sa môže stať, že žiaka, ktorého pre neprospech vylúči z učebného odboru, bez problémov prijme súkromné gymnázium.
V kurze sú gymnáziá
Podľa štatistiky naplnenosti stredných škôl, ktoré zverejnili školské výpočtové strediská na základe prijatých prihlášok deviatakov, sa tohtoročný záujem opäť sústredil na gymnáziá a obchodné akadémie.
"Ambíciou mnohých deviatakov a ich rodičov je, aby v budúcnosti dosiahli vysokoškolské vzdelanie. Tomu podriaďujú aj výber strednej školy," povedala Tatiana Cedzová z Pedagogicko-psychologickej poradne v Liptovskom Mikuláši.
V kolónkach stredných odborných učilíšť zostáva priveľa bielych miest. Dnes už nie je v móde vyučiť sa ani za krajčírku. Počet stredných odborných učilíšť tak prudko klesla a stále ich je na počet záujemcov priveľa.
Onedlho nebude vyučených pekárov, mäsiarov, obuvníkov, lakovníkov, strechárov, sústružníkov, frézarov, zváračov, chemických laborantov. Prax to vie už vyše pätnásť rokov. Ale firiem, okrem automobilových, ktoré by začali so školami nadväzovať čo najužšie kontakty, ktoré by sa podieľali na tvorbe ich učebných osnov, je tak málo, že by sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk.
