Keď sa Európan dlhšie zdrží v Japonsku, vynoria sa pred ním niektoré nečakané problémy. Spomedzi mnohých je takmer najhorším odlišná chuť chleba a masla. Nie sú preňho dostatočne dobré. Ak je Európan na služobnej ceste v centre Tokia, tam si ešte môže kúpiť dobrý chlieb a maslo, vyjde ho to však dosť draho. Ibaže v okrajových štvrtiach je šanca na kúpu takzvaného európskeho chleba a masla takmer nulová. Dokonca už ani mne, keď sa vrátim do Japonska, nechutí tamojší chlieb.
Nejde mi to do hlavy, veď Japonci vždy bývali dobrí v kopírovaní vecí z Európy, ba mnohé z nich oproti originálu vylepšili. Prečo potom nevedia vyrobiť dobrý chlieb a maslo? Viem si to vysvetliť iba tým, že zrejme nepoznajú chuť tých pravých európskych produktov. Ale položme si otázku: Chutil by Japoncom pravý európsky chlieb?
V pekárni alebo v supermarkete dostanete v Japonsku bežne kúpiť tehličku už nakrájaného chleba, je to taký ten toastový - veľmi mäkký, biely, poznáme ho aj z Anglicka alebo z USA. Balíček so 6 - 8 kúskami stojí asi 40 - 50 korún. Ak si posťažujete, že je príliš mäkký a nie je chrumkavý, odporučia vám, aby ste si ho opiekli v hriankovači. Jeho chuť je výrazne iná, než akú má môj obľúbený Mariánsky chlieb tu, na Slovensku.
Japonci si väčšinou natierajú chlieb margarínom, nie pravým maslom. Dôvody sú dva: bránia sa jedeniu tukov a sú pohodlní čakať na to, kým stuhnuté maslo z chladničky zmäkne. Možno by nedbali, keby maslo z trhu celkom zmizlo. A to sa teraz v Japonsku skutočne stalo. Hneď sa vynorili sťažnosti zákazníkov, že maslo potrebujú na pečenie koláčov.
Počul som, že v súčasnosti sa v Japonsku pije dosť málo čerstvého mlieka, takže farmári znížili jeho produkciu. To málo, ktoré ostalo, sa používa na výrobu mliečnych nápojov, nie masla. Čo je zaujímavé, v minulosti sa v Japonsku pilo veľa mlieka, pretože to zo všetkých strán deťom vštepovali: "Keď chceš byť vysoký, musíš piť mlieko." Tak hovorili rodičia aj učitelia. Pred vojnou to nebolo v Japonsku zvykom, začalo sa to odporúčať vo veľkom až pod vplyvom Ameriky. Faktom je, že vzrast Japoncov sa vďaka tomu zmenil a povojnová generácia naozaj z mlieka o niekoľko centimetrov podrástla. Ale v porovnaní s Európanmi sme stále vzrastom nižší.
Niektorí dnes dokonca pochybujú, či je pitie kravského mlieka pre človeka vôbec zdravé a prirodzené. Asi aj preto sa teraz v Japonsku pije menej mlieka. Aj mne ho nedávno lekárka zakázala. Mám vraj na kravské mlieko alergiu, čo som netušil. V detstve som často píjaval čerstvé mlieko, dnes sa ho pokúšam nahradiť sójovým, ale trochu ma otravuje nosiť si ho v nejakej nádobke do kaviarne. A tiež som prestal jesť maslo. To mi je naozaj ľúto, pretože slovenské maslo a čerstvý chrumkavý chlieb mám veľmi rád.
