NEW YORK, BRATISLAVA. Potravinová kríza v rozvojových krajinách sa dostala aj na stôl najväčších finančných inštitúcií. Svetová banka či Medzinárodný menový fond sa zhodli: Je to hrozba pre svetovú bezpečnosť a hladujúcim ľuďom treba finančne pomôcť.
Prezident Svetovej banky Robert Zoellick drahé potraviny označil po víkendovom stretnutí za väčšiu hrozbu ekonomickej a politickej stability ako kríza na finančných trhoch. „Musíme dávať peniaze tam, kde máme ústa, teda musíme dať jedlo hladujúcim,“ povedal Zoellick podľa New York Times.
Na rýchlu reakciu Európskej únie vyzýval podľa BBC aj francúzsky minister poľnohospodárstva Michel Barnier. Cieľ únie využívať do roku 2020 v doprave aspoň desať percent biopalív sa pri tom nemení.
Využitie pestovaných plodín namiesto jedla ako podľa únie ekologickejšie palivo, je jedným z dôvodov rastu ceny potravín. Špeciálny spravodaj OSN Jean Ziegler to označil za „zločin proti ľudskosti“.
Stomiliónov chudobných
Stúpajúce ceny potravín spôsobili v niektorých častiach sveta nepokoje hladujúcich obyvateľov, ktorí si drahé jedlo nemohli dovoliť kúpiť. V Kamerune vo februári zomrelo 40 osôb, veľké protesty zažil aj Egypt. Nepokoje na Haiti stáli život šiestich ľudí. Vysoká cena ryže, ktorá je hlavnou potravinou v krajine, nakoniec položila vládu.
Riaditeľ Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss–Kahn naznačil, že dôsledky stúpajúcich cien jedla môžu byť ešte horšie. „Niekedy to môže viesť k vojne,“ povedal StraussKahn médiám.
Kto dováža, ten hladuje
Svetový potravinový program OSN, ktorý pomáha 73 miliónom hladujúcim v 78 krajinách, volá po polmiliardovej injekcii. Kríza podľa Zoellicka môže vrhnúť až sto miliónov ľudí do pásma chudoby.
Šéf Svetovej banky tiež sľúbil, že organizácia bude podporovať programy, zamerané na to, aby sa krajiny sústredili na vlastné pestovanie jedla. Potravinová kríza postihla najmä štáty, ktoré suroviny dovážajú. Príkladom je najmä Egypt, ktorý je najväčším dovozcov obilia na svete.
Naopak, svetový lídri vo vývoze ryže podnikajú kroky, aby sa u nich podobné protesty hladujúcich neuskutočnili. Čína a India rozhodli o obmedzení exportu, v prvom rade chcú nakŕmiť svojich obyvateľov.
Experti podľa agentúry Reuters hovoria, že takáto politika nepomôže. Čínska a indická ryže teraz chýba napríklad najväčšiemu dovozcovi – Filipínam.
Prečo chudobní hladujú
O koľko stúpli ceny potravín?
Medziročne zdražela múka o 130 percent a ryža, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie potraviny v juhovýchodnej Ázii a v Karibiku o 74 percent. O 87 percent je drahšia aj sója a o 31 percent kukurica.
Prečo je jedlo zrazu drahšie?
Jednou z najväčších príčin je zvyšujúci sa dopyt po potravinách, predovšetkým v Číne a Indii. Ceny ovplyvnili aj rekordné svetové ceny ropy, či zvýšenie pestovania potravín za účelom výroby biopalív, predovšetkým v Spojených štátoch a EÚ.
Ktorých častí sveta sa dotkli vysoké ceny potravín?
Hladní ľudia demonštrujú najmä v strednej a západnej Afrike, v juhovýchodnej Ázii či v oblasti Karibiku. Najväčšie protesty boli na Haiti, v Egypte, Kamerune, Indonézii či na Pobreží Slonoviny.
Prečo protesty nezasiahli všetky krajiny?
Vysokými cenami potravín trpia najmä štáty, ktoré potraviny dovážajú. Napríklad najväčší importér obilia Egypt alebo jeden z najväčších dovozcov ryže Filipíny.
(vas) Zdroje: Bloomberg, FAO, BBC
