Prakticky každá reportáž sa končila informáciou, ako ten či onen úspešný podnikateľ využil pri svojom podnikaní eurofondy. Úspešný výrobca mäsa si z eurofondov kúpil do firmy autá, strojárska firma realizovala z eurofondov programy spolupráce s vysokou školou a softvérová firma, slúžiaca automobilovému priemyslu, vyrástla v podnikateľskom inkubátore postavenom z eurofondov.
Odkaz vyzeral byť, že k úspešnému podnikaniu patria eurofondy, hoci nebolo jasné, v akom poradí to funguje: či sa podnikateľ najprv musí stať úspešným, a potom získa eurofondy, alebo naopak.
Poker som nesledoval od úplného začiatku, nevedel som preto, či nejde náhodou o reláciu špecificky o eurofondoch. Keď som si však dohľadal informácie o zameraní na podnikanie podporované z verejných peňazí, nenašiel som ani slovo.
Verím, že pre budúce diely tejto relácie skúsia tvorcovia hľadať na Slovensku aj príklady podnikateľov, ktorí žijú výlučne z peňazí, ktoré im spotrebitelia zaplatia za výrobky či služby. Aspoň z teoretického hľadiska je predstaviteľné, že pre niekoho bude racionálne sústrediť sa na podnikanie a nie vypĺňanie žiadostí.
Vo verejnom záujme totiž podľa mňa nie je nevyhnutne čo najlepšie čerpanie eurofondov podnikateľským sektorom, ale čo najlepšie fungovanie podnikateľského sektora bez ohľadu na eurofondy. Podpora podnikania zo strany štátu je, aj keď robí menej. Necháva tým priestor samotným podnikateľom, respektíve ľuďom, aby sa stali podnikateľmi a nie úspešnými poberateľmi dotácií.
Autor: Andrej Salner
