SUCHÁŇ.
„Z roka na rok sem chodí viac ľudí a tí chcú kameň nielen vidieť, ale aj počuť. V obci sú poslední traja štyria ľudia, ktorí to dokážu,“ hovorí starostka obce Anna Triznová.
Janko na kameni trúbi
Turistov zväčša sprevádza zástupca starostky, trúbenie na kameni však ovláda aj desaťročný Janko Heveš. Tvrdí, že to, čo iní skúšajú bez úspechu celé hodiny, sa mu podarilo okamžite. Po prvýkrát sa o to pokúsil pred troma rokmi.
„Nikto to vtedy nechápal, ale ja som iba pritlačil pery ku kameňu a hneď vydal zvuk,“ hovorí Janko. Dodáva, že žiadnu špeciálnu techniku na to nemá, treba iba správnu polohu pier a silné vdýchnutie. Už teraz sa mu páči, že by raz mohol turistov ku kameňu sprevádzať a ovláda aj jeho históriu.
„Niekoľkým turistom som už bol zatrúbiť, ale ešte musím pár rokov počkať,“ hovorí.
Záhady zostávajú
História skaly dodnes vyvoláva otázniky, stále nie je objasnené, či ide o hru prírody, alebo unikátny kamenný nástroj. V andezitovom kameni sú dva nenápadné otvory, cez ktoré sa dá trúbiť. V kameni sú vytesané aj znaky, ktoré umožňujú rôzny výklad. Číslice, pripomínajúce rok 1794 môžu znamenať letopočet, hoci v tomto roku sa v Sucháni nestala nijaká výnimočná udalosť. Nad deviatkou je umiestnená dvojbodka, akú v abecede používali Turci. Práve spojitosť s tureckou okupáciou juhu dnešného Slovenska sa v prípade záhadnej skaly spomína najčastejšie.
Zvažuje sa však aj možnosť, že číslo na skale mohlo byť označením signalizačného kameňa. Ozvena trúbenia sa ozýva aj stovky metrov po okolí a kameň mohol byť súčasťou neobvyklej signalizačnej sústavy.
Návod nestačí
Pre turistov, ktorí chcú trúbenie skúšať sami, je v blízkosti kameňa aj podrobný návod. Výhodu by mali mať hráči na trúbku, keďže princíp trúbenia je podobný. Ani návod však nezaručí, že kameň zvuk vydá. Presvedčili sme sa o tom aj sami, nám nezatrúbil.
