BRATISLAVA. Niektorým zamestnávateľom i podnikateľom, ktorí nikoho nezamestnávajú, zmiernia povinnosti. Ak sa u nich nerobia rizikové práce, od mája nemusia vybavovať takzvané pracovné preventívne prehliadky.
Na takéto vyšetrenie musí ísť po novom iba ten zamestnanec alebo živnostník, ktorému pri práci hrozí poškodenie zdravia, alebo mu to predpisuje osobitný zákon.
Mnohí môžu ušetriť
Zamestnancom musí lekársku prehliadku zaplatiť zamestnávateľ, živnostník si ju musí zaplatiť z vlastného vrecka. Na rozdiel od dneška si však nemusia najať pracovnú zdravotnú službu.
Parlament odhlasoval, že ľudí, ktorí pracujú v rizikovom prostredí, môžu do konca roka 2011 vyšetrovať aj všeobecní lekári, ak na to bude dohliadať špecialista z pracovnej zdravotnej služby.
„Živnostníkom a aj mnohým právnickým osobám táto zmena ušetrí financie,“ tvrdí Ervín Boháčik, predseda košickej zložky Slovenskej živnostenskej komory. Oceňuje, že nebudú musieť platiť rôzne poplatky za to, čo dosiaľ robili praktickí lekári.
Pracovná zdravotná služba
Na Slovensku je 87 firiem, ktoré sú oprávnené robiť pracovnú zdravotnú službu.
Zákon ponúka možnosť zarobiť finančne podvyživeným nemocniciam a zdravotníckym zariadeniam. Popri nich sú v biznise firmy, ktoré si na tento účel najímajú lekárov kvalifikovaných na pracovné lekárstvo.
Vývoj v tejto oblasti je taký rýchly, že niektorí už o licenciu prišli. Úrad verejného zdravotníctva im oprávnenie odňal preto, že prestali spĺňať zákonom predpísané podmienky. Tak sa stalo napríklad vtedy, keď „lekár, ktorý je vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby, ukončil s touto firmou pracovný pomer“, povedala hovorkyňa úradu Lenka Šramková.
Môže ísť o dobrý biznis
Určitý zisk je v podstate zaručený. Len za prehliadku jedného zamestnanca môže pracovná zdravotná služba zinkasovať tisíc, aj päťtisíc korún ročne.
Na internetovej stránke Asociácie súkromných lekárov lekári anonymne diskutujú o skúsenostiach s touto službou: „Slušný biznis nariadený zákonom pre niekoho“, alebo „ak by neboli preventívne prehliadky len pre PZS, žiadna PZS ani nevznikne“.
„Je to len a len o kšefte,“ tvrdí jeden, ktorý podľa vlastných slov pre jednu takúto firmu pracuje.
„Biznis je to taký ako každý iný. Keď sa robí, ako sa má, tak to ide, keď sa robí, ako sa nemá, klient na to rýchlo príde a zruší s vami zmluvu,“ hovoria konatelia banskobystrickej spoločnosti PZS Marcel Fáber a Roman Slobodník.
Konkurencia sa podľa nich zvyšuje aj v tejto oblasti. „Už je preč čas, keď zdravotné služby, ktorých bolo na trhu päť až desať, bezuzdne dvíhali ceny za služby,“ povedal Fáber.
Kontroly vraj prebiehajú
Mnohým zamestnávateľom a podnikateľom zákon hrozí pokutou, ak si pracovnú zdravotnú službu nenajmú.
Úrad verejného zdravotníctva neodpovedal na otázku, koľko subjektov je schopných skontrolovať za rok.
Daniela Križanová z úradu povedala, že kontroly „vykonávali priebežne v minulom roku aj v tomto roku“, a to na základe ročného plánu.
„Predmetom kontroly je komplexné zhodnotenie činnosti vrátane personálneho zabezpečenia, metód práce a vedenia dokumentácie o činnosti,“ dodala.
Fáber a Slobodník tvrdia, že na pracovnú zdravotnú službu zamestnávatelia nevynakladajú viac peňazí ako vtedy, keď posielali zamestnancov na lekárske prehliadky, merali hlučnosť, prašnosť, vibrácie, chemické faktory a tak ďalej. „V konečnom dôsledku ich to nestojí viac ako cena jedného stravného lístka na mesiac.“
Každý musí k lekárovi
Do konca apríla platí, že každý, kto nastupuje do zamestnania, musí absolvovať lekársku prehliadku, aj keď jeho práca nebude riziková.
Kto ešte tento mesiac nastúpi do zamestnania, musí rátať s tým, že zamestnávateľ ho môže poslať na vstupnú lekársku prehliadku.
Zákon hovorí, že zamestnávateľ musí pre svojich zamestnancov zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. A to sa robí aj prostredníctvom „lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci“.
Problémom je, že tieto prehliadky si zamestnávateľ nemôže priamo objednať u lekára, ktorého chce. Musí si najať „pracovnú zdravotnú službu“ a tá potom môže uzavrieť zmluvu s dotyčným lekárom.
Ak lekár nemá potrebnú kvalifikáciu, pracovná zdravotná služba ponúkne iného.
Pokuty
Živnostník, ktorý si v rozpore so zákonom nezabezpečí pracovnú preventívnu prehliadku, dopustí sa správneho deliktu. Úrad verejného zdravotníctva mu zaň uloží pokutu od päťtisíc do 50tisíc korún.
Zamestnávateľovi, ktorý v rozpore so zákonom takúto prehliadku zamestnancom nezabezpečí, úrad udelí pokutu od 50-tisíc do jedného milióna korún.
Pracovná zdravotná služba
Každý zamestnávateľ musí vykonávať preventívne a ochranné služby na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Ak mu tieto služby nemôžu poskytovať jeho zamestnanci, musí si najať firmu alebo osobu s licenciou na posudzovanie pracovného prostredia.Táto povinnosť sa vzťahuje aj na zdravotnícke zariadenia.
Pracovná zdravotná služba, o ktorú ide, hodnotí zdravotné riziká, stav pracovných podmienok a tak ďalej. Tieto úlohy má plniť tím kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov.
Kto chce takúto službu poskytovať, musí preukázať, že má na to odborných zamestnancov, ich prácu zorganizovanú, primerané pracovné priestory i technické vybavenie a je od zamestnávateľov nezávislý.
Licencie vydáva Ústredný úrad verejného zdravotníctva. Zoznam firiem, ktoré ju dostali, je na jeho internetovej stránke.
Kategórie prác podľa rizika
1. kategória: nehrozí poškodenie zdravia. Ide napríklad o predaj v obchode, administratívne či kancelárske práce, prácu učiteľov, ak nerobia pokusy s karcinogénnymi látkami.
2. kategória: nie je predpoklad poškodenia zdravia. Isté riziko sa však môže vyskytnúť. Takúto prácu môžu vykonávať cestári či vodiči vysokozdvižného vozíka.
3. kategória: pri tejto kategórii už treba urobiť isté ochranné opatrenia, napríklad používať slúchadlá, a aj tak môže dôjsť k poškodeniu zdravia. Každá práca v hluku vyššom ako 85 decibelov je už riziková.
4. kategória: ničím nemožno znížiť ožiarenie na únosnú úroveň. V tejto kategórii sú aj práce, ktoré by patrili do 3. kategórie, keby vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia nezvyšovala riziko poškodenia zdravia. Ide najmä o prácu s nebezpečnými chemikáliami.
(joč)