BRATISLAVA. Bolo to len celkom nedávno, čo Francúzi vydali pár optimistických správ. Belmondo vyzdravel, Delon má znovu chuť do života a obaja už zase nakrúcajú.

Medzitým však prišiel čas nových tvárí. Ešte si možno rýchlo nespomeniete na ich mená, ale keď ich vidíte v kine, viete, že ste ich už videli a že to bolo fajn.

Také malé cvičenie na pamäť pripravil festival frankofónneho filmu v Bratislave. V programe má sekciu Desať tvárí francúzskeho filmu. Po nej by už malo byť jasnejšie: Ten, čo hral v Erazme po španielsky, sa volá Roman Duris. Ten, čo hral vo filme Skafander a motýľ, je Mathieu Amalric. Ten, čo hral v Pianistke, je Benoit Magimel.

Nešikovný Baer, nenásilný Rochefort

Ísť na nové hviezdy francúzskeho filmu pritom nebude samoúčelnou akciou. Títo chlapci hrajú ešte aj v zaujímavých filmoch, mnohé sú úplne nové.

Čiernobiely experiment Vždy som chcel byť gangstrom je vo francúzskych kinách iba pár dní. Je to jemná paródia na gangsterské filmy. Herec Edouard Baer sa v ňom ocitol ako rezervné riešenie, pretože režisér Samuel Benchetrit najprv počítal s niekým iným. Lenže on, so svojím nenápadným a inteligentným humorom, sa na túto gangsterku samozrejme hodil. Jeho postavou je nešikovný a nevyrovnaný muž. Aj by chcel byť zlý, ale bohužiaľ na to nemá.

Vedľajšiu úlohu dostal Jean Rochefort – pred rokmi nezištne pomáhal markíze Angelike. Hovoriť o ňom ako o objave by bola urážka, ale takým nenásilným rytierom v úzadí zostal celé roky. Hoci Francúzsko nemá veľa takých vľúdnych tvárí s rozprávkovo mäkkým hlasom.

Prezident Attal, rojko Garrel

S tým, že je hercom, a aj tak si ho nikto nikdy nevyvesí na stenu, sa musel zmieriť Michel Blanc. Je to drobný pán bez vlasov a teraz už aj bez nemoderných fúzikov. V komédiách to nikdy neprekážalo (robil najmä so skupinou Le Splendid) a neprekážalo to ani vtedy, keď André Techiné nakrúcal film Svedkovia. Malou nevýhodou je, že Blanc je lepší ako celok.

Trochu nešťastne skončil Yvan Attal, keď nakrúcal film Tlmočníčka. Mal v ňom asi desať sekúnd, zvyšok sa krútil okolo Seana Penna a Nicole Kidmanovej. Vo filme Kandidát si užil oveľa viac. Pozrite sa naň, je to pozoruhodný pokus prirovnať prezidentské voľby k mafiánskej hre.

To, čo je pozoruhodné na spievanom filme Piesne o láske, je zasa Louis Garrel. Hral už v Bertolluciho Rojkoch a tak dobre, že to skoro ani nepasuje k jeho 24 rokom. V Piesňach o láske zahral citlivo a pekne zamilovanú scénu s Grégoirom Leprince-Ringuetom. V marci bol Grégoire po tomto filme nominovaný na Césara ako herecká nádej.

Už teraz je takých nádejí viac, preto by festival mohol v tejto milej sekcii pokračovať.

Francúzske a frankofónne filmy idú oddnes do 20. apríla v bratislavskom kine Tatra a Auparku. Program je na fiffba.sk.

Kristína Kúdelová © SME