Diaľničný tunel Sitina uzatvorili na deväť dní len trištvrte roka od jeho slávnostného otvorenia. Dôvodom je aktualizácia riadiaceho systému, ktorý sa stará o bezpečnosť a plynulosť premávky.
BRATISLAVA. Jeden a pol kilometra dlhý tunel Sitina na začiatku diaľnice D2 z Bratislavy do Prahy, ktorým v bežný deň prejde 40-tisíc áut, je už piaty deň prázdny.
Deväťdňová odstávka oboch rúr sa pri pohľade na intenzitu prác vnútri zdá len ťažko pochopiteľná. Na údržbu tunelov v zahraničí, ale aj na Slovensku, zvyčajne stačí niekoľkých nočných hodín. Vždy len v jednej rúre, takže úplné výluky nie sú potrebné.
Robotnícke piánko?
Včera v čase obeda tunelom prechádzalo iba niekoľko áut s robotníkmi, ktorí robili jednoduchú údržbu.
Predpoludním čistili v západnej rúre tunela kanalizáciu dvaja pracovníci Národnej diaľničnej spoločnosti, zopár ďalších pracovalo v okolí tunela.
Dôvodom úplného deväťdňového uzatvorenia Sitiny len trištvrte roka po jej otvorení však nie sú tieto práce. Oveľa dôležitejší je centrálny riadiaci systém, ktorý premávku v tuneli riadi. Ten treba mimoriadne aktualizovať, aby sa odstránili nedostatky, ktoré sa ukázali počas prvých mesiacov prevádzky. Ako príklad uvádza hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík občasné signalizovanie falošného požiarneho poplachu.
Český softvér
„Taká dlhá odstávka tak krátko po otvorení tunelu pôsobí, akoby nie všetky práce boli vykonané v požadovanej kvalite,“ hovorí riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák.
Hovorca českej spoločnosti Eltodo, ktorá softvér na tunel dodala, Ján Rafaj hovorí, že podobne ako v prípade bratislavske Sitiny postupovali aj pri iných nových tuneloch v Čechách.
„Po zhruba roku prevádzky sa zvyknú zapracovávať pripomienky operátorov k obsluhe softvéru.“ Podľa neho však v žiadnom prípade nejde o „odstraňovanie nejakých bezpečnostných rizík“, ale už iba o „dolaďovanie systému na lepšiu plynulosť premávky“. Softvér totiž riadi aj svetelné križovatky v okolí tunela.
Tie bez tunela teraz zažívajú nápor vnútromestskej i tranzitnej dopravy, tak ako na to boli Bratislavčania zvyknutí pred vlaňajším otvorením tretieho diaľničného tunela na Slovensku. Dopravný kolaps v jeho okolí sa teraz snažia odvrátiť desitaky policajtov. Tunel bude neprejazdný ešte necelých päť dní.
Pracuje sa aj mimo tunela
Hovorca českej diaľničnej spoločnosti Roman Kluzák tvrdí, že si na podobne dlhú odstávku oboch tunelových rúr ako v Bratislave nepamätá. „Kontroly softvérov robíme, ale ešte sa nestalo, že by sme preto museli uzatvoriť celý tunel.“
Výnimkou sú požiarne cvičenia, ktoré však trvajú len niekoľko hodín.
Netradične dlhú uzáveru Jánošík vysvetľuje tým, že tunel sa počas úprav softvéru používať nedá, hoci aktualizácia systému sa nedeje v samotnej rúre, ale na počítačoch v operátorskom pracovisku mimo tunela. Počas aktualizácie je totiž softvér vypnutý.
To znamená, že v tuneli nefunguje ventilácia, osvetlenie, dopravné značenie, kamery, ani požiarny výstražný systém. Zmeny v systéme sa navyše musia v tuneli odskúšať.
„Keďže sme pre obnovu systému museli urobiť takúto veľkú uzáveru, využili sme čas aj na bežné údržbové práce, s ktorými sa teraz nemusíme tak ponáhľať a mohli sme si ich rozložiť na dlhší čas,“ dodáva Jánošík.
Čistenie stien tunela, drenáže, kanalizácie a osvetlenia, skúška požiarneho vodovodu, revízia elektrických zariadení a ďalšie údržbárske práce by sa podľa neho inak stihli za dva - tri dni pri odstavení iba jednej rúry.
Už sa to nemá opakovať
Okrem údržby dodávateľské firmy v tuneli riešia aj pokolaudačné reklamácie, ako výmenu kanalizačných pokolopov alebo preliačených dverí.
Podobná situácia by sa v najbližších rokoch nemala opakovať, tvrdí Jánošík. „Pokiaľ sa nevyskytne mimoriadne výnimočná situácia, ako je táto, tunel už nemá byť prečo uzatváraný celý.“
Aktualizáciou systému podľa potrieb praxe sa podľa hovorcu „skončilo obdobie skúšobnej prevádzky Sitiny“.
;)
Kontroly tunelov sa zvýšili po nehodách
Kontrolám a údržbe tunelov sa po tragických nehodách pred pár rokmi venuje veľká pozornosť.
Odstávky tunelov pre pravidelnú údržbu zariadení sa dlhodobo plánujú a pri väčšine tunelov sa robia aspoň trikrát do roka. Obvykle trvajú od niekoľko hodín do troch dní a uzatvorená býva väčšinou len jedna rúra.
„Uzávery jednotlivých tunelových rúr robíme trikrát do roka, zväčša na tri dni,“ hovorí Peter Zajíc z českej diaľničnej spoločnosti. Počas uzávery kontrolujú všetky zariadenia a robia ich údržbu.
„Kontrolovali sme už aj softvér, na ktorom sme vychytávali menšie detaily, ale to sa dialo za prevádzky,“ hovorí. Najdlhší alpský tunel Mont Blanc (11,6 kilometra), ktorý spája francúzske mestečko Chamonix s talianskym Courmayeur, uzatvárajú trikrát ročne väčšinou len na niekoľko hodín v noci.
„Včera bol napríklad tunel odstavený na osem hodín od desiatej večer do šiestej rána pre pravidelnú preventívnu údržbu,“ povedala dispečerka spoločnosti, ktorá tunel spravuje. Úplne odstávky zväčša nepresahujú jeden deň.
Pre údržbu bol v novembri uzavretý už aj bratislavský tunel Sitina. Pre čistenie dopravného značenia, kamier a osvetlenia bol uzatvorený v nedeľu v noci na štyri hodiny.
Bezpečnostné opatrenia v európskych tuneloch sa zvýšili po tragických nehodách pred pár rokmi, z ktorých najvážnejšia sa stala v roku 1999 práve v Mont Blancu (uvádza sa 39 až 41 obetí).
Ďalšia veľká nehoda sa stala v tom istom roku v tuneli Tauern (zomrelo 12 ľudí) a v roku 2001 v Gotthardskom tuneli (11 obetí). Ľudia zomierali po nehodách v útrobách dlhých rúr, keď nemali kadiaľ utiecť.
Prvotným dôvodom bolo vždy zlyhanie a šoférske chyby vodičov, nie technologické chyby. Osudnou chybou pod Mont Blancom bolo, že ventilačný systém na talianskej strane tunela bol nastavený tak, aby hnal vzduch do vnútra, a nie na odsávanie, čo pomohlo rozdúchať vražedný požiar.
(mp, toh)
Tunel chýba
Obavy z úplného kolapsu dopravy po celkovej uzávere Sitiny sa nenaplnili. Na celý úsek obchádzky na premávku dohliadala polícia. Dlhodobo by však situácia bola neúnosná.
Pre vodičov, ktorí prichádzajú v smere z Brna aj od Mlynskej doliny, znamená zdržanie v čase špičky ráno a poobede okolo 30 minút.
Bez tunela narastá zdržanie aj na ceste z Dúbravky a Karlovej Vsi, kadiaľ sa vodiči vyhýbajú Patrónke.
V špičke sa v kolónach stretávajú kamióny a desaťtisíce áut. Prepojenie Lamačskej cesty, Patrónky, Brnianskej a Pražskej je tak ako kedysi jediným cestným koridorom zo západu mesta.
(dagu,lin)
