Živnostníkov po zákone neubúda

BRATISLAVA. Čísla o počte živnostníkov nepotvrdzujú, že by sa novelou Zákonníka práce podarilo znížiť počet živností z donútenia. „Mesiace sme debatovali o tom, ako odstrániť fenomén živnostníkov z donútenia. Zo štatistických údajov sa veru nezdá, že sú ľudia menej 'nútení' byť na živnosti,“ napísal nedávno v denníku SME Eugen Jurzyca z INEKO.

Zabrániť tomu mala definícia závislej práce, ktorá mala povedať, kto môže byť živnostníkom a kto musí byť zamestnancom. „Už by sa nemalo do budúcnosti stať, že sa niektoré práce, ako je napríklad práca predavačky, budú vykonávať na základe živnostenského oprávnenia,“ povedal premiér Robert Fico po schválení Zákonníka práce.

Z údajov Štatistického úradu však vyplýva, že v druhom štvrťroku 2007, teda tesne pred účinnosťou zákona, bol podiel živnostníkov na celkovom počte pracujúcich necelých 13 percent. V treťom a vo štvrtom štvrťroku sa zvýšil na 15 percent. Podiel zamestnancov na celkovom počte pracujúcich bol v tomto období stabilný a dosahoval 87 percent.

Šéf odboru živnostenského podnikania rezortu vnútra Ján Dutko potvrdil, že vo svojich štatistikách nezaznamenali nijaký zásadný pohyb v počte živnostníkov po tom, čo začala platiť novela zákonníka. „Zachytili sme skôr drobný nárast počtu živnostníkov. Vysvetľujeme si to vznikom jednotných kontaktných miest,“ povedal Dutko.

Medziročné prírastky počtu živnostníkov dosahujú osem až desať percent. Dutko však pripomenul, že ak sa niekto rozhodne zrušiť živnosť, neskúmajú, aký mal na to dôvod.

Problémom je vraj definícia

Hovorca Konfederácie odborových zväzov Ľubomír Čierny pripustil, že prax po novele zákonníka nesplnila ich očakávania. Odborári si podľa neho nemysleli, že tí, čo už sú na živnosti, prejdú do zamestnaneckého pomeru. „Skôr sme chceli zvrátiť vývoj. Máme však signály z praxe, podľa ktorých to nezabralo tak, ako sme si predstavovali.“

Hovorca odborárov vidí problém v definícii závislej práce, ktorá nie je taká jednoznačná. „Závislá práca má veľa znakov a je príliš široko koncipovaná,“ povedal Čierny.

Ministerstvo práce však tvrdí, že pri výklade pojmu závislá práca treba vychádzať „z logického, systematického, historického a účelového výkladu zákona a nielen z gramatického výkladu zákona.“

S názorom ministerstva súhlasí aj poslankyňa za SDKÚ Lucia Žitňanská. Pripustila, že v praxi sú situácie, keď by sa niektoré činnosti nemali vykonávať na živnosť. No je to úloha najmä kontrol­ných orgánov, v tomto prípade inšpektorátov práce.

Myslí si to aj generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová. „Našimi členmi sú praví živnostníci. O živnostiach z donútenia nemáme nijaké informácie,“ povedala.

Žitňanská pripomína, že žiadny pojem, teda ani závislá činnosť, sa nedá definovať do detailov. „No kým kontrolné orgány nezačnú konať, judikatúra sa nedostane na súd.“ Rozhodnutia súdov ku konkrétnym prípadom, keď ľudia pracujú vo firmách na živnosť neoprávnene, zatiaľ chýbajú.

„Nie je problém, ako zadefinujeme závislú prácu. Prax ukazuje, aké je nezmyselné, že sa o to snažíme,“ povedal advokát Ernest Valko.

Aj ministerstvo práce potvrdilo, že ak inšpektoráty práce zistia porušenia povinností, sú oprávnené voči zamestnávateľovi vyvodiť postih.

Živnosť zatraktívňujú aj vysoké odvody

Akékoľvek pokusy administratívne zadefinovať závislú prácu a tým obmedziť obchádzanie pracovného práva cez živnosti nebudú podľa Žitňanskej úspešné, kým bude živnosť atraktívnejšia pre obe strany. Teda pre zamestnávateľov aj pracovníkov.

Na vysoké odvodové zaťaženie sa odvolávajú aj zamestnávatelia. „Podľa Svetovej banky patrí Slovensko medzi desať krajín spomedzi 178 štátov s najvyšším daňovým a odvodovým zaťažením práce,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Okrem toho má živnostník možnosť pracovať pre viacerých zamestnávateľov.