¶
BRATISLAVA. Verejný ochranca práv Pavel Kandráč (HZDS) včera predstavil šiestu správu o činnosti, s ktorou predstúpi pred poslancov parlamentu.
Opäť sa sťažuje na nedostatok právomocí. Riešiť môže iba sťažnosti na porušenie základných ľudských práv, medzi ktoré patrí právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, právo na nestranný súd, vzdelanie, informácie, súkromie, alebo porušenie osobnej slobody a vlastníckeho práva.
Kandráč by chcel podobne ako český ombudsman Otakar Motejl i ďalší kolegovia v Európskej únii dohliadať aj na „zlú, nedostatočnú či chorú správu“.
Parlament bol proti
„Mal by mať možnosť pomáhať pri každom porušení zákonov orgánmi verejnej správy, nielen pri porušení základných práv a slobôd,“ vysvetľuje Zuzana Štukovská z jeho kancelárie. Ako príklad spomenula dohľad nad dodržiavaním pravidiel pri prideľovaní bytov. Úrad dnes takéto podnety odmieta.
O širšie právomoci Kandráč už žiadal parlament, ktorý návrh predvlani zamietol.
Právnik a riaditeľ ľudsko-právneho združenia Via Iuris Pavol Žilinčík hovorí, že možnosť zasiahnuť aj pri nesprávnom a nezákonnom výkone úradov, ktoré však neporušili ústavné práva, by malo byť základnou právomocou ochrancu práv. „Druhá vec je, ako by sa bol súčasný ombudsman schopný postaviť k citlivým otázkam vo vzťahu k moci.“
Problémom sú prieťahy
Od zriadenia úradu dostal ombudsman 13 663 podnetov, z toho 2343 vlani. Vybavil 96 percent, až polovici žiadateľov však musel odpísať, že podnet je mimo jeho pôsobnosti.
Dôvodom je aj nízke právne vedomie občanov i úradníkov, hovorí Kandráč. „Mnohé zákopové vojny medzi občanom a orgánmi verejnej správy vyvoláva neznalosť.“
Poukázal na prípad muža, ktorý si vo väzení odpykával dvojročný trest za krádež. „Napriek tomu, že po doručení trestného rozkazu podal proti nemu odpor, súd neuskutočnil pojednávanie. Bez možnosti obhajovať sa mu vo väzení oznámili, že uložený dvojročný trest nadobudol právoplatnosť.“
Vlani ombudsman preukázal 195 porušení práv a slobôd, z toho až v 187 prípadoch išlo o prieťahy. Zistil ich najmä v konaní súdov – 59 percent a Sociálnej poisťovne – 22 percent.
Ako príklad spomenul súdny spor o určenie hranice pozemkov na severe Slovenska, ktorý sa ťahá od roku 1991 a ktorý po odchode sudcov na iné pracoviská rieši už šiesta sudkyňa.
V inom prípade štvorročná nečinnosť súdu pri určovaní otcovstva spôsobila, že matka, ktorá prišla o prácu, nemohla bez dokladu požiadať o dávku v hmotnej núdzi a rodina ostala bez peňazí.
