BRATISLAVA – Zakázaná publikácia Rómsky dejepis je opäť na pultoch kníhkupectiev. Splnomocnenec vlády na ochranu osobných údajov Pavol Husár, ktorý na publikáciu uvalil koncom minulého roka „zákaz distribúcie“, ho nedávno zrušil.
Dôvodom na „pozastavenie“ zákazu bolo podľa splnomocnenca vyjadrenie autora publikácie Arne B. Manna, že „nie je prevádzkovateľom informačného systému, ale vedeckým pracovníkom Ústavu etnológie SAV a ako taký pristupuje k informáciám“.
O „pravdepodobnom stiahnutí z predaja“ Rómskeho dejepisu, ktorý slúžil aj ako pomocná učebnica, informoval splnomocnenec na ochranu osobných údajov Pavol Husár verejnosť o 11 mesiacov neskôr, ako bola z predaja v skutočnosti stiahnutá.
Stalo sa tak na žiadosť potomkov dvoch osôb uvádzaných v dejepise, ktoré namietali spájanie svojich predkov s rómskou národnosťou a tvrdili, že títo sa k nej nehlásili. Vydavateľstvo Kalligram, ktoré publikáciu vydalo, najskôr pristúpilo na dohodu a v texte začiernilo požadované mená. Potomkovia napriek tomu neboli spokojní a požiadali splnomocnenca o zásah. Splnomocnenec sťažnosti vyhovel a v novembri minulého roka vydal „zákaz distribúcie knižnej publikácie Rómsky dejepis“.
Denník SME uverejnil začiernený text dejepisu a kritizoval rozhodnutie splnomocnenca o vydaní zákazu jeho distribúcie. Podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pál Csáky oznámil, že situáciu „pokladá za problém autora a vydavateľa“, a dodal, že vydavateľ „konal rýchlejšie ako vláda a urobil neuvážený krok“. Rovnako splnomocnenec vlády na riešenie problémov rómskej menšiny sa so zákazom distribúcie stotožnil a zdôraznil, že „autor si mal vopred vyžiadať súhlas spomínaných osôb“.
K problematike ústavou zaručenej slobody vedeckého bádania, zverejňovania výsledkov vedeckých výskumov a práva na informácie vrátane slobody šírenia informácií zaujalo následne oficiálne stanovisko aj 17 riaditeľov vedeckých pracovísk SAV. V stanovisku, ktoré má denník SME k dispozícii, okrem iného uvádzajú, že „vedeckí pracovníci nenarábajú s dôvernými osobnými údajmi o príslušných ľuďoch, ale dokumentujú ich politickú, umeleckú a verejnú činnosť.
Vylúčenie takýchto údajov z vedeckých prác považujeme za zasahovanie do slobody vedeckého bádania a za prejav byrokratickej cenzúry“, zdôrazňujú riaditelia v uvedenom stanovisku.
JURAJ HRABKO
