BRATISLAVA. Voľakedy s rodinkou chodil, dnes behá. Deti sa 'potatili'. Obe istý čas naznačovali vysoké ambície, napokon však nedosiahli to, čo on.
Méta bola vysoko: Pavol Blažek pred osemnástimi rokmi v Splite vypochodoval titul majstra Európy na 20 km. S kariérou začínal v dvadsiatich dvoch rokoch desiatym miestom na moskovskej olympiáde 1980 a končil v tridsiatich ôsmich na atlantskej 1996. Nebyť bojkotu losangeleských hier 1984 mohol ich mať na konte päť, toľko ako z letných športovcov u nás nikto.
Vzápätí naňho unikátne nadviazala dcéra: Zuzana v devätnástich štartovala na olympiáde v Sydney 2000 ako vôbec prvá slovenská chodkyňa. O tri roky prekvapil aj syn Michal: na juniorskom európskom šampionáte v Tampere získal striebro.
Črtala sa Blažekových sága. Už je však minulosťou. Dcéru zradila achilovka a syna vôľa. „Miško bol väčší talent, no nemal Zuzkinu náturu: nechcelo sa mu makať,“ vraví otec, voľakedy chýrny poctivec, ktorý je stále verný banskobystrickej Dukle. Istý čas v nej pôsobil aj so synom.
„Vlani, po pár sezónach bez výsledkov, sa mu však skončila zmluva a s chôdzou skončil. Chodí len do činkárne a dúfa, že ho prijmú k policajtom.“ Ani otec už nechodí. Zato behá. S chuťou. A s ním aj jeho dcéra.
„Najskôr som skúšal chôdzu na veteránskych súťažiach, no neoslovila ma. Behať môžem, kedy chcem a kade chcem. Aj v prírode,“ filozofuje druhý najúspešnejší slovenský chodec histórie po Pribilincovi.
„Keď sa mi nechce behať, nejdem. Som si sám sebe pánom. Netrénujem – behám. Vybehnem z domu a ani neviem, kam si to namierim, ani kedy sa vrátim. Niekedy prídem domov o hodinu, inokedy o dve.“
Pred rokom v Bratislave prvý raz v živote skúsil maratón. „Zaspomínal som si, ako som zamlada trpel v chodeckej päťdesiatke,“ usmieval sa v cieli. Štreku dlhú 42 195 metrov zvládol za 3:22:33.
Na ďalšom, Rajeckom maratóne uprostred leta bol o viac ako šesť minút rýchlejší. Na prelome jesene a zimy skúsil ešte liptovský.
V nedeľu sa Pavol Blažek znova postaví na štart na Hviezdoslavovom námestí.
Aj s dcérou, inštruktorkou banskobystrického Centra voľného času, pravidelnou tréningovou sparingpartnerkou.
„Zuzka mala pôvodne v Bratislave rok po mne a mojom boku zažiť maratónsky debut. Dlhšie však bola chorá, preto napokon pobeží len polmaratón,“ vysvetľuje. „Jej životný partner Michal Jamrich sa však zastrája, že ho so mnou odbehne celý.“
Blažek nie je jediný prípad odchodu chodca na dôchodok cez maratónsky očistec.
Kysučan Peter Tichý sa mu už nikdy nevyrovná v chodeckom skóre, ale asi ani naopak Blažek takmer o desaťročie mladšiemu dvojnásobnému olympionikovi Tichému v maratónskom. Ten má za sebou 34 ultramaratónov a 30 maratónov. Tridsiaty prvý ho čaká zajtra. Bude to milé stretnutie.
Keby boli obaja o čosi mladší, stretnú sa už dnes. Na štarte Dudinskej päťdesiatky.
