Nitra má po desiatich rokoch hlavného architekta. Je ním Stanislav Babčan, manžel bývalej veľvyslankyne vo Vatikáne. Počas ich spoločného pobytu v Ríme spolupracoval s tamojšími architektmi najmä pri riešení sakrálnych interiérov. Talianmi je nadšený práve preto, že si vážia dedičstvo svojich predkov. V Nitre má rád hrad a Staré mesto.

Nitrianska radnica nemala asi desať rokov hlavného architekta. Chýbalo to mestu?

Nedá sa celkom povedať, že mesto nemalo hlavného architekta. Jeho pracovnú náplň vykonával architekt, ktorý mal aj inú funkciu. Symbolika hlavného architekta je potrebná. Mojou úlohou je aj zadefinovať jeho povinnosti a založiť útvar hlavného architekta.

Aké sú to povinnosti?

Riadiť sa územným plánom a plánom centrálnej mestskej zóny. Sú to pre mňa mestské zákony, ktoré treba dodržiavať. Útvar hlavného architekta má pomôcť všetkým investorom v uskutočňovaní ich zámerov, ale aj chrániť mesto a jeho vývoj.

Boli ste v tejto funkcii v Nitre tri roky po nežnej revolúcii. Čo sa vám vtedy podarilo urobiť?

V porevolučnom zápale som sa stal hlavným architektom aj na žiadosť kolegov. Začali sme robiť územný plán, čo je dlhodobá práca. Pripravili sme aj projekt rekonštrukcie pešej zóny.

Prečo ste odišli?

Nevidel som perspektívu svojej práce. Dôvody boli spoločenské, politické a osobné.

Ste členom KDH, ktoré je na komunálnej úrovni v koalícii so stranou Smer. Dokážete pracovať odborne a nezávisle?

Máte pravdu, moja nominácia bola sčasti politická, no moja predstava o riešeniach je čisto odborná. Zastávam stanoviská, ktoré podporujú architekti a komisie. Pri riešení hľadám dohodu.

Pred rokmi ste ustúpili politickým tlakom, teraz im budete odolávať?

Moje rozhodovanie ísť do funkcie nebolo jednoduché. No za ten krátky čas, ktorý som tu, som nemal problémy. V odborných diskusiách sa dá dosiahnuť odborný výsledok.

Architektúra mesta je historicky daná. Ktoré miesta sa ešte dajú zmeniť?

K mnohým problémom nechcem dopredu povedať svoj názor, kým nepoznám stanoviská investorov a verejnosti. Jednoznačný postoj môžem vysloviť napríklad k plánovanému sídlisku Párovské Lúky. Je to pre mesto mimoriadny urbanistický počin. Dá sa porovnať s výstavbou sídliska Chrenová I. v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa mesto rozšírilo na druhú stranu rieky Nitry. Teraz je projekt v pripomienkovom konaní, pripomienky spracujeme v ďalšej etape projektovej dokumentácie.

Tento projekt počíta s novým moderným spôsobom bývania. Aký bude?

Bude to uličná bloková zástavba namiesto panelových sídliskových domov. Sídlisko bude dokončené možno o dvadsať rokov, no prvé byty začneme stavať už o päť či šesť rokov. Hľadáme investora, ktorý bude riešiť inžinierske siete na prázdnom pozemku s rozlohou viac ako štyristo hektárov. Párovské Lúky budú nadväzovať na Staré mesto, park v Starom meste bude pokračovať aj v novom sídlisku. Aj názvy ich štvrtí budú blízke mestským častiam Nitry. Párovské Lúky sú určené pre 30 až 35-tisíc ľudí, čo je počet obyvateľov okresného mesta. Preto projekt voláme Nové mesto.

Ako budú žiť Nitrania na Párovských Lúkach?

Domy nebudú príliš vysoké, ulice budú širšie ako súčasné a bývanie nebude prehustené. Nebudú chýbať parky, športoviská, vodné plochy, námestia so všetkou vybavenosťou. Rieka sa dostane do mesta ako mestotvorný prvok. Malo by to byť, nazvime to, poľudštené mesto.

Keby ste sa mohli vrátiť niekoľko desaťročí dozadu a mali by ste možnosť nezbúrať, čo sa zbúralo a nepostaviť, čo sa postavilo. Čo by to bolo?

Nemali sa postaviť nákupné centrá na Klokočine v takej architektúre a takého vzhľadu. Mali by sa inak postaviť tie, ktoré sú na Chrenovej. V čase budovania to bola vyššia občianska vybavenosť, no dnes tomuto pomenovaniu nezodpovedajú. Je mi ľúto za zbúranými budovami na miestach súčasného divadla, ktorých hodnota sa vtedy nedocenila.

Čo hovoríte na budovu nitrianskeho divadla?

Ako mladý architekt som bol po skončení školy v súťaži na projekt nového divadla. Tak, ako ho víťaz navrhol a ako sa postavilo, je na svoju dobu v poriadku. Je odrazom vtedajšej spoločnosti. Zo súčasného pohľadu však nie je v poriadku. Teraz chystáme podmienky súťaže na rekonštrukciu Svätoplukovho námestia, kde divadlo stojí. Uvidíme, ako ho architekti začlenia do budúceho námestia, s akým návrhom prídu. Jedna súťaž sa už konala po nežnej revolúcii počas mojej prvej funkcie. Vyšli z nej najmä futuristické provokatívne riešenia. Teraz očakávame reálne.

Najväčším problémom námestia je, či ho zastavať. Alebo je lepšie nechať ho z jednej strany naďalej otvorené?

Jeden z problémov námestia je aj vyvýšenina pri fontáne. Niektorí kolegovia zo žartu hovoria, že je to najväčšia golfová jama na svete. Námestia, ktoré idú do kopca, vo svete neexistujú, skôr naopak. Fontána mala byť naplnená vodou, ktorá mala pretekať po jej obvode. Na jej hrane bol pylón, železobetónová konštrukcia so skleným hranolom na svetelné laserové efekty. Pylón kazil výhľad na Horné mesto či Zobor a zosobňoval nešťastie uplynulých štyridsiatich rokov. Odstránili sme ho pod tlakom časti verejnosti, no problémy námestia sa tým nevyriešili.

V centre mesta predvlani zbúrali budovy bývalých mlynov. Bolo to dobré riešenie?

Udalosti okolo osudu budov starých mlynov som sledoval iba cez internet, v tom čase som bol v zahraničí. Je to stará priemyselná výstavba, ktorá sa rokmi posunula z okraja mesta do centra. Neviem to posúdiť, no myslím si, že budovy neboli vhodné na druhotné využitie. Ale symbolika mlynov, ktorá sa objavovala v prvých štúdiách, sa mohla v novostavbe použiť. Vyzerá to tak, že tam nebude.

Na mieste mlynov vyrastá nová architektúra. Hodí sa tam?

Kopíruje ekonomickú architektúru, ktorou je povedzme Bratislava už presýtená. Nie je ničím novým, nebude výrazná ani rušivá.

Investori v areáli mlynov, pivovaru a ďalší chcú stavať výškové budovy, v jednom prípade 40-poschodovú. Čo s tým mesto urobí?

V súčasnosti sme požiadali riešiteľa územného plánu a centrálnej mestskej zóny, aby navrhol miesta na stavbu výškových budov. Nemali by rušiť panorámu mesta, výhľad a musia zohľadňovať leteckú bezpečnosť. Budú súčasťou zmien územného plánu, ktorý presne zadefinuje, kde sa budú môcť stavať, ale určite nie v takej výške.

Nitra je starobylé mesto. Vidieť to aj na jeho architektúre?

Zo Starého mesta a starej architektúry okrem sakrálnych stavieb zostalo veľmi málo. Návštevu môžem vziať len na Nitriansky hrad a Horné mesto, alebo jej ponúknuť pekný výhľad na mesto z Kalvárie a Zobora.

Bude Nitra zaujímavá, keď bude vedľa seba staré s moderným?

Výstavba by sa mala skĺbiť. Sleduje to mesto i pamiatkári. Architekti by nemali byť poplatní zámerom investorov, ak sú ich zámery nevhodné. Kvalitná architektúra vznikne vtedy, keď sa stretne "osvietený" investor, "osvietený" architekt a "osvietený" dodávateľ.

Do starého pivovaru prichádza investor, ktorý chce päť industriálnych budov zachovať a zrekonštruovať. Je to na slovenské pomery významný počin?

Myslím, že áno. Ak sa mu to podarí, bude to pre Nitru zaujímavé. Je to v štádiu územného konania. Pivovar je ďalej od pešej zóny, no je súčasťou mestskej zóny. V budúcnosti počítame s tým, že sa pešia zóna posunie a pivovaru sa viac priblíži.

V Nitre je aj budova bývalého okresného úradu a ďalšie socialistické budovy. Treba ich len strpieť?

Nie je ich našťastie veľa. Postupnými úpravami, ako zateplením a lepším technickým vybavením sa môžu poľudštiť. Aj malé úpravy im pomôžu.

Takto sa mení aj najstaršie sídlisko Párovce.

Chystáme jeho revitalizáciu, práve sme na ňu dokončili dokumentáciu. Už dnes sa paneláky zatepľujú a menia farbu. Farebnosť vytvára nový pocit.

Keď Francúzi uvideli nitrianske Párovce, hovorili, že u nich v takýchto panelákoch bývajú tí najchudobnejší. Začína to byť pravda aj u nás?

Inak budú reagovať, keď sa to územie dá do poriadku. Prostredie bude útulnejšie, mali by tam byť lavičky na oddych, ihriská a parkoviská.

Ale predsa, stredné ekonomické vrstvy si stavajú domy a zo sídlisk odchádzajú.

Pravdou je, že o výstavbu rodinných domov je veľký záujem. No najstaršie sídliská boli stavané na životnosť šesťdesiat až sedemdesiatpäť rokov a počítalo sa s tým, že po tomto čase sa rozoberú a opäť postavia. Na sídlisku Párovce a Chrenová I. už domy dosiahnu ten vek a technickú inováciu nutne potrebujú. Po výmene okien, jadier či zateplení ich cena ešte viac stúpne a rozhodne nie sú lacné. V bývalom východnom Nemecku sa obnovili panelové domy a využívajú ich mladé rodiny. Pre mladých je "in" bývať v paneláku a vyhovuje im to aj z ekonomických dôvodov.

Keď spomíname rodinné domy, ani vysoké betónové múry okolo nich sú pýchou architektúry. Pominie to?

Všade vo svete sú iba symbolické ploty, Holanďania dokonca nemajú ani záclony. Vysoký betónový múr je požiadavka majiteľov, ktorí majú o seba väčší strach, než iní. Verím, že je to len dočasné. Architektúra je odrazom spoločnosti, jej kultúrnych, historických aj ekonomických kvalít.

Čo by ste si v architektúre želali?

Aby naša spoločnosť rešpektovala dedičstvo svojich predkov tak, ako si ho ctia v Taliansku, kde som niekoľko rokov žil.

Stanislav Babčan

Narodil sa v Solčanoch v okrese Topoľčany 23. augusta 1946. Absolvoval Stavebnú fakultu v Bratislave, architektúru a stavbu ciest. V roku 1991 sa stal hlavným architektom Nitry. Je členom Slovenskej komory architektov a Diecéznej liturgickej komisie pre sakrálnu architektúru. V rokoch 2003 až 2007 sprevádzal manželku, veľvyslankyňu Slovenskej republiky pri Svätej stolici v Ríme. Dostal cenu FRA ANGELICO 2007 za prínos kresťanských hodnôt do umenia. S manželkou majú dve deti a štyri vnúčatá.