Bush z Washingtonu odchádzal s jasným zámerom podporiť plán čo najskoršieho vytvorenia zóny voľného obchodu, ktorá by siahala od Aliašky až po Ohňovú zem. S jeho názorom sa však nestotožňujú najmä obhajcovia ľudských práv, ktorí sa obávajú novej podoby diktatúry v Latinskej Amerike - diktatúry riadenej z kancelárií veľkých koncernov v USA, napísala včera agentúra AP. Medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International včera vyjadrila znepokojenie nad tým, že ľudské práva nepatria k hlavným témam quebeckého summitu.

Celoamerická zóna voľného obchodu by vytvorila najväčší otvorený trh na svete so 784 miliónmi spotrebiteľov. Vyjednávači sa už v zásade dohodli na realizácii tohto plánu do roku 2005. Všetky clá majú byť zrušené, čo uľahčí obchod medzi jednotlivými štátmi. To by posilnilo aj demokratický rozvoj Latinskej Ameriky, argumentujú stúpenci dohody. „Všetci spoločne stanovíme program, aby sme posilnili naše demokracie, čelili spoločným výzvam. Budeme sa snažiť zvýšiť svoju prosperitu zvyšovaním našej obchodnej výmeny,“ povedal Bush.

Európsky komisár pre obchod Pascal Lamy v rozhovore pre denník Le Monde povedal, že Európska únia musí k zámeru vytvoriť veľkú zónu voľného obchodu na americkom kontinente postupovať „obozretne“. Vyjadril presvedčenie, že únia je pre Latinskú Ameriku významnejším obchodným partnerom než USA a že to tak dlho zostane.

V dejisku summitu sa očakávali veľké demonštrácie odporcov globalizácie a boli tam rozmiestnené tisíce policajtov a vojakov.

(reuters, čtk)