BRUSEL, BRATISLAVA – Slovensko včera urobilo významný krok smerom k NATO. Hodnotili nás veľvyslanci 19 členských krajín aliancie – a pozitívne. Aliancia však čaká na zlepšenie vo vojenskej oblasti a od verejnosti výraznejšiu podporu myšlienke členstva.
V Bruseli o našej pripravenosti na vstup rokoval minister obrany Jozef Stank a minister zahraničia Eduard Kukan s predstaviteľmi najvyššieho orgánu aliancie – Severoatlantickej rady (NAC).
„Dopadlo to veľmi dobre. Vystúpenie každého z prítomných sa začínalo tým, že vyslovil uznanie za pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo, a za reformy a približovanie k aliancii,“ povedal pre SME Stank a dodal: „Toto rokovanie nás opäť priblížilo k NATO.“
Optimistický bol aj Kukan: „Ak bude Slovensko pokračovať v tomto trende a ak sa nedopustí chýb, nemusíme mať obavy, že naša cesta do NATO nebude úspešná.“ Slovensko a Slovinsko sú podľa neho krajiny, ktoré nemajú žiadne objektívne prekážky pre členstvo.
Pozitívne hodnotenie Slovenska potvrdil pre TASR aj nemenovaný vysoko postavený predstaviteľ aliancie.
Podľa Stanka a Kukana z dvojhodinového rokovania vyplynulo, že našu armádu musíme zmeniť na malú, modernú, flexibilnú a dobre vycvičenú.
NATO teraz zaujíma, či dokážeme trend premeniť na realitu. Podľa Stanka sa najčastejšie pýta na zdroje, ich zabezpečenie a politickú kontinuitu po budúcoročných voľbách. „Našou garanciou je schválenie bezpečnostnej stratégie v parlamente. V čase, keď má vstup do NATO podporu necelých 50 percent verejnosti, schválilo stratégiu 87 percent prítomných poslancov,“ povedal Stank.
Práve na podporu verejnosti kladie Severoatlantická aliancia dôraz. „Celkovo však nie je žiadna špecifická oblasť, kde by bolo potrebné vyvinúť obrovské úsilie,“ hodnotil predstaviteľ NATO. Nezvratnosť nášho smerovania do aliancie majú zabezpečiť zásadné dokumenty – po bezpečnostnej stratégii by mal parlament schváliť aj obrannú a vojenskú stratégiu.
O našom vstupe sa rozhodne v priebehu budúceho roku. Zásadné slová preto padnú na budúcoročnom rokovaní so Severoatlantickou radou. Hodnotenie Slovenska bude posledným pred jesenným summitom aliancie, ktorý sa pravdepodobne bude konať v Prahe. Tam by sa malo rozhodnúť o pozvánkach pre nových členov.
„Keď sa o rok opäť stretneme so Severoatlantickou radou, nebudem už hovoriť o našich zámeroch a charaktere armády. O rok už budem hovoriť o konkrétnych faktoch a budem hovoriť o konkrétnej podobe armády,“ sľubuje Stank.
Slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Burian upozorňuje, že skúsenosti Česka, Poľska a Maďarska, ktoré vstúpili do NATO v roku 1999, nám umožňujú oveľa efektívnejšiu prípravu, ale spôsobujú aj to, že posudzovanie aliancie je omnoho náročnejšie, a väčšiu úlohu zohráva aj technická pripravenosť armády.
„Nikto nečaká, že Slovensko bude absolútne pripravené na úrovni tých členov aliancie, ktorí majú za sebou dlhé roky členstva. Každý však očakáva, že to minimum v politickej, ekonomickej a vojenskej oblasti bude Slovensko schopné zvládnuť,“ povedal pre TASR Burian.
MATÚŠ KOSTOLNÝ