BRUSEL. Príbeh Yvesa Leterma dokonale napĺňa porekadlo Kto si počká, ten sa dočká. Líder kresťanských demokratov zo severobelgického Flámska a víťaz júnových parlamentných volieb sa na konci týždňa, v neďeľu 23. marca, po viac ako deviatich mesiacoch stane belgickým premiérom. Strany budúcej vládnej koalície sa v utorok zhodli na programovom vyhlásení, včera odstúpil Guy Verhofstadt a v sobotu požiada nový kabinet o dôveru. Ak sa belgickí federálni poslanci zachovajú podľa predpokladu, Letermovmu prevzatiu moci 287 dní od volieb by nemalo nič zabrániť.
Ešte v ten deň, keď bola podpísaná koaličná dohoda medzi valónskymi kresťanskými demokratmi, liberálmi a frankofónnymi socialistami, začali domáci komentátori prorokovať vláde krátky život. Upozorňujú, že spory, ktoré dlhodobo rozdeľujú belgickú politickú scénu a zapríčinili deväťmesačné vládne provizórium, zostávajú nevyriešené.
Ide hlavne o prenos ďalších kompetencií z federálnej úrovne na jednotlivé regióny.
Koaličná dohoda sa o vnútornom rozdelení krajny nezmieňuje jediným slovom. Mlčí i o správnej jednotke okolo Bruselu, kde je zase problém, či jej obyvatelia patria do Flámska, alebo Valónska.
Presnejšia, hoci bez záväzných čísel a dát, je dohoda na ekonomických reformách. Belgicko podľa všetkého čakajú zmeny v duchu okolitých krajín: zníženie daní a podpôr v nezamestnanosti, zníženie sociálnych odvodov za zamestnancov a rozšírenie základu pre daňové odpisy.
Letermovi žiaril pri podpise koaličnej dohody na tvári úsmev.
Podľa prieskumu zverejneného tento týžden, však až 92 percent Valónov nastupujúcemu premiérovi nedôveruje.
Yves Leterme
Doteraz pôsobil ako vicepremiér a minister pre rozpočet.
Ako Flám urazil Valónov, keď o francúzsky hovoriacich Belgičanoch povedal, že nie sú schopní naučiť sa po holandsky.
Vyhlásil tiež, že Belgicko „nepotrebuje kráľa“.
