Problém teda nie je v tom, že by sa fyzicky nevedel niekde dostať, len musí vedieť kadiaľ. „Pre orientáciu a pohyb potrebuje zrakovo postihnutý človek dostatok bezpečných orientačných bodov pospájaných do vodiacich línií,“ hovorí Marcela Rukovanská z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Vodiacou líniou môže byť kraj chodníka, múr budovy. Používa sa zvukové navádzanie či špeciálne prvky, ako napríklad reliéfna dlažba.

Autor: ht