.
BRATISLAVA. Alžbeta, Jana, ale aj ďalšie dobrovoľníčky už takmer rok dochádzajú do Domova dôchodcov Hestia v Dúbravke. Pre prácu so seniormi ich vyškolili v občianskom združení C.A.R.D.O. To, že chodia samy od seba a neberú za to peniaze, je na nezaplatenie. „Žiadna z nás by nevedela jednoznačne povedať, prečo to robí. K niektorým bol osud štedrý, k iným menej. Ja sa považujem za toho, kto dostal veľa, chcem preto pomôcť tomu, kto by to mohol potrebovať,“ hovorí Alžbeta.
Janka má podobné motívy. Raz týždenne navštevuje vyše šesťdesiatročného Petra. Ten dávnejšie pracoval ako záhradník, v minulosti obsluhoval výťahy. „Janka je moje slniečko. Rozprávame sa o všeličom, čo sa udialo,“ rozpráva Peter, ktorý sa na návštevy veľmi teší. „Rodina ma v mojich aktivitách podporuje,“ rozpráva Janka. Čas si delí medzi prácu, štúdium a pobyt v Hestii. „Jediné, na čo som nebola pripravená, bola fyzická bolesť, ktorú Peter často pociťuje v chrbte,“ hovorí. Vzájomnú radosť z návštev im to však navidomoči nijako neuberá.
Pilotný projekt
Hestia je prvým zariadením, kde C.A.R.D.O. spustilo projekt školenia dobrovoľných pracovníkov ELLA. Program vznikol v Nemecku a podobný spustili viaceré organizácie v rôznych krajinách Európy. Výber a školenia podporuje Európska komisia ako projekt celoživotného vzdelávania seniorov s pomocou dobrovoľníkov.
„Okrem emocionálnej podpory má ich práca aj aktivizačný účinok – snažia sa seniorov vtiahnuť do diania, môžu s nimi precvičovať pamäť a podobne,“ hovorí projektová manažérka Alžbeta Mračková.
Nové podnety
Najvyšší počet klientov v Hestii je 33. „Sme plne obsadení. Väčšinou sú tu zdravotne veľmi ťažko postihnutí ľudia, prevažujú choroby centrálneho nervového systému a choroby, ktoré sú následkom náhlych mozgových príhod,“ rozpráva riaditeľka Hestie Milada Dobrotková. Podľa Mračkovej sú to práve menšie zariadenia rodinného typu, ktoré takéto aktivity vítajú. „Pre ich klientov je to niečo navyše,“ hovorí Mračková. Najmä ak to „niečo navyše“ prináša psychickú pohodu a nové podnety obyvateľom z vonkajšieho sveta.
Preškolenie vnáša do dobrovoľníctva ďalší rozmer. „Už len to, že prídu na návštevu, má význam. To, že chodia pravidelne, dobrovoľne a nie sú za to platení a ešte aj vedia, čo robiť, prínos zväčšuje,“ mieni psychologička Monika Dušová. S dobrovoľníčkami sa stretáva aj po zaškolení počas ich činnosti v domove dôchodcov.
Morálny záväzok
C.A.R.D.O. dobrovoľníkov pre zaškolenie v práci so seniormi vyberá. O tom, že robia nábor, sa dá dozvedieť na webovej stránke združenia. Po Hestii sa do programu zapája aj Domov tretieho veku v Petržalke.
Okrem osobnostných predpokladov uchádzači musia mať napríklad aj dostatok voľného času a morálne sa zaviažu k tomu, že aspoň raz do týždňa za seniorom skutočne prídu.
Ak by nadviazali priateľstvo, ktoré by sa o chvíľu jednostranne ukončilo, pôsobilo by skôr ako záťaž, a nie ako pomoc.
Už len to, že prídu na návštevu, má význam. Keďže aj vedia, čo robiť, ich prínos je väčší.
Monika Dušalová, psychológ
