Nová scéna nie je divadlom, ktoré by presadzovalo nové témy či postupy. Limonádový Joe je najkonvenčnejšia z konvenčných dramaturgií, život ukáže, do akej miery osloví „bežného“ diváka, ktorému je titul určený. Ale nakoniec, aj americký film sa ku kovbojkám stále vracia.
Známy titul šetrí náklady marketingu. No ak máme pesničku zafixovanú v podaní Karla Gotta či Yvetty Simonovej, je to v divadle hendikep. Racionálne sa nedá čakať, že sa podarí nájsť milého blondiaka s Gottovým hlasovým rozsahom.
Inscenácia je kombináciou pôvodnej divadelnej verzie z 50. rokov a jej slávneho filmového spracovania z roku 1964. Niektoré fóry, ktoré v pôvodnej hre neboli, inscenátori dodali z filmu. Bez nich by sa asi divák cítil podvedený.
Upravovateľ a režisér Martin Kákoš zarámoval príbeh reklamnými klipmi, cez ktoré sa vdova po slávnom pištoľníkovi a šoumenovi Bufallo Billlovi snaží marketingovo využiť jeho meno na predaj rozličných výrobkov od mastičiek na vyrastanie vlasov až po pohodlné rakvy.
Ak nám nie sú všetky pesničky také známe ako tá o whisky, je to preto, že hudobný plán sa doplnil o songy, ktoré boli v pôvodnej verzii naznačené, ale do filmu sa už nedostali. Výsledný mix nie je geniálny, ale má divadelnú logiku.
Novoscénickej verzii najviac chýba neopakovateľná ľahkosť irónie i výtvarná rafinovanosť filmu. Vidno to napríklad pri scéne Funebráckeho blues, ktorá nedosahuje eleganciu tieňového filmového klipu. Scéna Štefana Hudáka však udržala výtvarnú stránku na slušnej úrovni. Kostýmy Ľubice Jarjabkovej sú len štandardné.
Najmä menšie postavičky skĺzavajú do divadelného klišé. Štefan Kožka nie je v postave Douga tragický ani smiešny. Viac komického talentu prejavil Peter Kočiš v postave Hogofoga. Karin Olasová ako Winnifred je príjemná, dokonalý cukrový výraz blondínky však nevlastní. Róbert Halák zvládol Limonádového Joea na slušnej úrovni, s výnimkou spevácky najexponovanejších výšok. Ani jemu by však neškodil väčší nadhľad nad postavou. Soňa Norisová bola šarmantnou Tornádo Lou, hoci sa jej nepodarilo okopírovať temnú tragiku Květy Fialovej.
Choreografia Jaroslava Moravčíka niekedy, lepšie niekedy horšie paroduje pištoľníkov. Živá kapela na scéne poteší. Produkcia je v dobrom i zlom zmysle priemerná, divák nemusí trpieť. Pravá kolaloka to však nebola.
Jiří Brdečka, Jan Rychlík, Vlastimil Hála: Limonádový Joe.
Preklad a texty piesní: Peter Uličný, dramaturgia: Svetozár Sprušanský, scéna: Štefan Hudák, kostýmy: Ľubica Jarjabková, choreografia: Jaroslav Moravčík, hudba: Peter Niňaj, Július Selčan, úprava a réžia: Martin Kákoš.
Premiéra 14. a 15. marca 2008.
