Keď som zistila, že zo sumy (čosi vyše polovice predajnej ceny) mi ešte stiahli nejakých sedemtisíc za celoročné poistné, zdvihla som telefón. Je to v súlade so zákonom, prosím pekne.
A ešte raz: podľa zákonodarcov v našej krajine je absolútne v poriadku, že vás poisťovňa obtiahne o celoročné poistné za auto, ktoré úradne prestalo existovať 14. januára a žiadnu škodu už páchať nebude.
Nemala som síce vtedy chuť ani energiu, aby som sa na to bližšie pozrela, ale zostal mi hmlistý dojem, že tí z nablýskaných mrakodrapov vedia v parlamente naozaj skvele lobovať.
Menej než klient
Zastavenie druhé: Nedávno do mňa nabúrala staršia škodovka. Sme len ľudia a chlapík poctivo vybavil všetko, čo bolo jeho povinnosťou. Viac ma nezaujímal, veď povinné poistenie mal v poriadku a konanie sa rozbehlo.
I započala som techtle-mechtle s poisťovňou, s právnickou osobou, s ktorou som nikdy nevstúpila do žiadneho právneho vzťahu. Nie som teda pre ňu ani len klient.
Keď som experta z firmy Slovexperta prívetivo upozornila na to, čo si veľkoryso nevšimol: posunuté piate dvere a následkom toho fúgu, ktorou by do auta vliezol aj menší had, vyjadril sa, citujem: „Na túto poistnú udalosť nemôžete našiť celú históriu vozidla.“
Pochopiteľne, spustila som krik a žiadala záznam objektívnych, viditeľných chýb.
Kto to zaplatí
Potom som šla do poisťovne. Asi tridsiaty raz som dostala otázku, či nemám havarijnú poistku. Mám, a čo? Čo s tým má moja havarijná poistka? Mám tam bonusy aj spoluúčasť.
Logika naivky je neúprosná: keď nabúram zo svojej viny, je to vec mojej havarijnej poistky. Keď z cudzej viny, nech sa tým zapodieva poisťovňa, kde má vinník zákonnú poistku. A prečo nie?
Široký úsmev likvidátora. Choďte si ten horúci zemiak hodiť do svojej poisťovne. Pri plnení z PZP sa totiž cena stanovená obhliadkou značne zmenší. Lebo medveď, teda amortizácia. Odráta sa DPH (to som fakt nepochopila - čo som ja platca DPH?), okrešú sa servisohodiny a čo ja viem, čo ešte. Ani on nevie, čo ešte: „To vám teraz nikto nepovie.“
Už som sa len spýtala, podľa akého zákona mám pykať za amortizáciu môjho auta, keď som ani nezavinila túto nehodu. Odpoveď nájdeme v paragrafe 443 Občianskeho zákonníka: „Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.“
Stále poškodená
A teraz pozor: Akú má teda hodnotu napríklad môj nárazník, ktorému nič nechýbalo? Inštitúcia si myslí, že som ho určite chcela aj tak vymeniť, lebo bol už starý a trpel cukrovkou aj hypertenziou, a nech si teda na výmenu prispejem aj sama.
Ja si myslím, že má hodnotu sumy, ktorú musím vysoliť, pokiaľ chcem svoje auto uviesť do stavu, v akom bolo päť minút pred nehodou. Aká je potom morálka zákona, ktorý ma necháva poškodenou tak či tak?
Nedá sa vyhrať
Zákonné poistné platíme všetci podľa toho, aké silné máme auto, a podaktorým z nás sa znižuje za to, že nespôsobujeme škody.
Platíme za celý rok aj vtedy, ak nám v polovici januára ukradnú auto. Poisťovňa však legálne zaplatí len časť škody. Nie je to krásne? Dúfam, že Kooperativa poslala škodovkárovi aspoň ďakovný list za to, že nenabúral do pár dní starého Porsche.
Koľko zastavení ma ešte čaká a čo sa pri nich ešte dozviem? To netuším, ale ak ma pri niektorom vystrie, moji najbližší sa majú na čo tešiť. Mám totiž životnú poistku.
