Podľa skúsenejšej jednotky Miroslava Hálu je jeho kolega Vladimír Kováč na brankára dosť uvravený. „Súhlasím, prihováram sa aj žŕdkam vlastnej bránky. Pekne ich vždy poprosím, aby puky vyrážali von,“ hovorí dvadsaťročný rodák z Topoľčian.
Hoci naozaj rozpráva radšej zoširoka, nezabudne oceniť profesionálnu i kamarátsku podporu Hálu, ktorý nosí prezývku Pirula aj na maske. „Isté je, že dokopy sme váhovo najľahšia dvojica v lige.“
Splnených päť želaní
Po tretej prehre v rade s Martinčanmi kamarátov na kofole zaskočil Kováč pozitívnou náladou. Jasne formuloval päť cieľov.
„Prvý bol, že budem najbližšie chytať a ďalšie štyri, že Dukla vyhrá štyri zápasy v rade. Teraz to vyzerá možno táravo, ale ja som bol fakt v pohode. Veril som ako nikto z dobitých spoluhráčov. Dovtedy som sedel na striedačke. Naozaj som veril a každého som presviedčal, aby mi tiež uveril. Môžete sa ich spýtať.“
Pravdu má iba víťaz
Nezdráha sa hovoriť o viere v Boha, ale počas rozhodujúceho siedmeho zápasu v Martine nechal modlitby na mamu a sestru. „Všetko dopadlo ako malo. My sme si po troch pomlátených neúspechoch povedali, že nastúpime cestu pokory. Keby sme prehrali nula štyri, boli by sme na smiech. Zaťali sme sa a teraz platí, že pravdu má iba víťaz.“
Starší v kabíne Dukly ako dôkaz ocenenia už berú aj jeho juniorskú prezývku Vladek. Keď bol štvrták na základnej v Topoľčanoch, korčuľoval v poli, kde ešte nebol rozdiel medzi obrancami či útočníkmi. Do bránky sa dostal po skúmavom pohľade trénera Petra Baláža. Jeho decká dostávali ťažké nakladačky.
Gólmanskú kariéru hneď ohrozila mama doma. Okrem obáv, že ho majú ostreľovať tvrdým pukom, zaznela aj racionálna otázka: o koľko bude drahší výstroj?
Dve deci na postup
Postup cez Martin zapil dvoma deckami bieleho vína. Ak mu tréner Antonín Stavjaňa dá aj ďalej dôveru, v sobotňajšom semifinále so Slovanom sa postaví proti bývalým spoluhráčom z Topoľčian Hubovi a Gráčikovi. „Slovan má v útoku určite väčšiu silu ako Martin. My sme zas spevneli v obrane. Nie darmo kričím z bránky na chalanov, aby sa poctivo vracali dozadu.“
Šport môže od rána do večera, diskotéku priemerne trikrát do roka, kino častejšie. Keď naskočí na ľad, nik ho nikdy neuvidí preťať červenú čiaru ľavou korčuľou. V zásade normálny brankár, ktorý si bol istý, že jeho Dukla zažije vo štvrťfinále nenormálny zvrat z 0:3 na 4:3.
