Keď v júni 2007 koaličná väčšina opozičný návrh zákona o športe bez dlhšej diskusie a odborných argumentov nepustila do druhého čítania, parlamentom zneli hlasy, že v krátkom čase príde s komplexným návrhom. Vlastným, lepším. Na zaradenie na rokovanie vlády teraz po pripomienkovom konaní čaká návrh zákona o organizácii a podpore športu z dielne ministerstva školstva.
Prekvapujúce nie je, že nový zákon neruší platný zákon o telesnej kultúre, a tak tu budeme mať dva zákony na tú istú tému. To ľudí nezaujíma.
Prekvapujúce nie je, že návrh nezmyselne konštatuje, že sa naň nevzťahujú rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, hoci v dôvodovej správe jedno cituje. To nezaujíma už vôbec nikoho.
Prekvapujúce nie sú mnohé paragrafy bez noriem, absencia definícií používaných pojmov, slovná vata a perly typu „športovec, ktorý je členom športovej reprezentácie, je športovým reprezentantom“.
Vzťahy ostávajú nefunkčné
Prekvapujúce nie je, že sa vypustila časť o statuse profesionálneho športovca s odkazom na potrebu osobitného tretieho (!) zákona v budúcnosti, čo znamená, že v tomto volebnom období nebude. Navyše, športovci nebudú môcť riešiť svoje zmluvné spory s klubmi na nezávislom arbitrážnom súde zriadenom zákonom, nielen normami zväzov.
Nie je čas zaoberať sa postavením pár stoviek profesionálnych športovcov často bez potrebnej ochrany v právnych vzťahoch a profesionálne hráčske asociácie sú nefunkčné.
Prekvapujúce nie je ani to, že ministerstvo školstva má pri plnení športovej politiky koordinovať nielen štátne orgány, ale aj iné právnické osoby (športové zväzy a kluby, SOV, SPV). Slovenský šport sa nijako nebráni byť poctivo koordinovaný a bude plniť úlohy bez bližšej špecifikácie.
Prekvapujúce dokonca nie je ani to, že návrh zákona podrobne nezakotvuje základné pravidlá o financovaní športu z verejných zdrojov, čo by malo byť kľúčovým bodom akéhokoľvek zákona o športe. Žiadna povinnosť rozdeľovať dotácie v súťaži, kritériá pri prideľovaní dotácií. Na prebratie či doplnenie časti o financovaní z opozičného návrhu chýba veľkorysosť predkladateľa, na vymyslenie vlastného systému tvorivý potenciál.
Zabudnite na burzu
Zákon však jedno veľké prekvapenie obsahuje. Novinkou je zákaz podnikania všetkým športovým klubom, amatérskym či profesionálnym, teda aj tým bez koruny dotácie z verejných zdrojov.
Akékoľvek príjmy klubov sa majú použiť len na rozvoj športu a prevádzku. Nie je priestor rozoberať ústavné aspekty zákazu podnikania športových klubov. Takéto obmedzenie je vecne pre športové kluby a šport veľmi škodlivé.
Celé odvetvie športu by prestalo byť atraktívne pre nové investície, čím by sa obmedzil prístup klubov a športovcov k peniazom, ktoré nutne potrebujú. Niekoľko klubov najvyššej futbalovej súťaže už dlhšie hľadá zahraničného (spolu)vlastníka. V prípade dobrej ponuky by nezaváhal azda nikto.
Plány niektorých klubov ísť o pár rokov na burzu? Zabudnime. Viac peňazí aj zo zahraničia by chceli všetky športy.
Plávanie proti prúdu
Slovensko pláva proti prúdu, bráni sa trendom bežným vo vyspelých krajinách. Ak ide vláde o obavu z použitia zisku v prospech investorov a majiteľov klubov, pripomeňme, že peniaze zo športu sa dajú vytiahnuť aj inými, oveľa menej transparentnými spôsobmi, napríklad rôznymi nevýhodnými dodávateľskými zmluvami.
Podľa dôvodovej správy k zákonu sa v celosvetovom meradle z vrcholového športu stal významný komerčný fenomén s veľkými objemami finančných prostriedkov, pričom slovenský šport pociťuje ich nedostatok.
Ministerstvo chce do športu prilákať viac peňazí tak, že zakáže klubom podnikať. Je ťažko uveriteľné, že nejde o úradnícky lapsus, ale v prípade schválenia návrhu o oficiálny postoj vlády, v ktorej programovom vyhlásení ani legislatívnom zámere niet o zákaze podnikania športových klubov ani zmienky.
Po obmedzeniach v oblasti dôchodkov a zdravotných poisťovní, v ktorých však ide aj o verejné zdroje, by vláda prvýkrát prišla so zákazom podnikania v čisto súkromnej sfére. Bude nasledovať zákaz podnikania v kultúre a audiovízii?
Návrh nie je vo viacerých bodoch v súlade s východiskami vlastnej dôvodovej správy, s vládou schváleným legislatívnym zámerom i programovým vyhlásením. Veď už konečne bolo treba prísť s akýmkoľvek návrhom, posunúť ho do vlády bez rozporov, zveriť parlamentu a pohodlne schváliť.
Slovenský šport, konečne budeš mať zákon, aký si zaslúžiš!
