Každý to má v hlave nejako usporiadané a ja nepatrím medzi tých, ktorí majú radi logické hádanky, hlavolamy a rébusy. Sudoku patrí medzi ne a priznám sa, zatiaľ som sa ani len nepokúsil pochopiť, o čo vlastne ide. Keď listujem novinami a narazím na sudoku, vidím tam čísla a prázdne štvorčeky, hneď mi je jasné, že ktosi chce, aby som začal „logicky" premýšľať a doplnil správne riešenie. Lenže mňa nikto nenachytá, nikto ma na sudoku nedostane, otočím stranu a idem ďalej. Moja hlava je postavená na intuícii, čo znamená, že správne riešenie mi napadne buď okamžite, bez dlhého premýšľania, alebo sa vynorí neskôr, samo od seba. Napríklad píšem tento editoriál a vôbec neviem, ako skončím. Intuícia mi však nejaký záver prinesie, nemusím ani príliš premýšľať a odrazu dám bodku, prečítam si, čo som napísal a v podstate som spokojný. Môžete namietnuť, že keby som logicky premýšľal, napadlo by mi niečo lepšie, vtipnejšie, údernejšie. Lenže už to mám vyskúšané. Začnem logicky premýšľať a hlava sa mi zasekne a nejde to. Problém je zrejme v tom, že logika má svoje prísne pravidlá a intuícia si skáče, kadiaľ sa jej zachce. A tá mi práve káže, aby som skončil, prestal písať nezmysly a vy, prosím, otočte stranu a začítajte sa do rozhovoru s hercom Marekom Ebenom, z neho sa určite dozviete viac.

Prajem vám príjemné čítanie.