BRATISLAVA. Slováci vlani vypili viac vína ako v roku 2006. Celková spotreba tohto alkoholického nápoja stúpla medziročne o štyri percentá na 634tisíc hektolitrov. Vyplýva to z predbežných údajov Zväzu výrobcov hrozna a vína.
K zvýšeniu spotreby prispel masívny dovoz najmä lacnejších vín zo zahraničia, rastúcej obľube sa však tešili aj slovenské značky. Slovenskí výrobcovia podľa analytika agentúry Terno pre prieskum trhu Ľubomíra Drahovského v posledných rokoch neťahajú za kratší koniec predovšetkým v konkurencii kvalitnejších vín. Producenti na Slovensku sú spokojní najmä so záujmom spotrebiteľov o kvalitnejšie akostné a prívlastkové vína.
„Dopyt dokonca prevyšuje ponuku,“ poznamenala výkonná riaditeľka zväzu Jaroslava Pátková. S tým súvisí aj rastúca spotreba vína na obyvateľa, ktorá vlani podľa údajov zväzu stúpla na 12,5 litra, čo je najviac za posledných desať rokov.
Podľa Drahovského je za rastúcou obľúbenosťou vína okrem iného aj zmena návykov konzumentov, ktorí čoraz viac preferujú slovenské značky. „Slovenské vína zdvihli svoju popularitu. Spotrebiteľ pochopil, že víno patrí v primeranom množstve k zdravej výžive.“ Domácim producentom sa podľa Drahovského darí aj vďaka tomu, že v posledných rokoch stúpla úroveň ich marketingových aktivít a dokázali osloviť trh rôznymi akciami.
Zo zahraničia sa vlani doviezlo 420tisíc hektolitrov vína v porovnaní so 416tisíc hektolitrami v roku 2006. „Je to spôsobené predovšetkým dovozom lacného, menej kvalitného vína, ktoré pochádza najmä zo Španielska a Talianska,“ vysvetlila Pátková. Vína vyššej kvality z Francúzska, Portugalska a zámoria podľa nej zaberajú asi desatinu trhu akostných vín.
Slovenský vývoz vína, ktorý celkovo dosahuje 100tisíc až 120tisíc hektolitrov ročne, smeruje najmä do susedného Česka.
V súčasnosti sa hrozno na Slovensku pestuje na zhruba 20 tisícoch hektárov vinohradov. Pestovatelia sa obávajú najmä pripravovanej reformy vinohradníctva Európskej únie. Podľa Pátkovej ich však neraz trápia aj nevyrovnané pozemky pod vinohradmi.
