BRATISLAVA. V Česku sa spotrebuje ročne 1,5 až 3 miliardy plastových tašiek, ukázala správa, ktorú nechalo vypracovať české ministerstvo životného prostredia.
Slovenské ministerstvo takéto informácie nemá, zverejniť ich nechcú ani obchodné reťazce. Len Tesco priznáva, že predajne týždenne navštívi 1,7 milióna nakupujúcich. Ak si každý zoberie priemerne dve igelitky, za rok spotrebujú 177 miliónov tašiek.
„Nákupné tašky sú vyrobené z polyetylénu. V prírodných podmienkach je „polčas rozkladu“ asi dva až štyri roky, teda polovica hmoty tašky pohodenej v prírode sa rozloží za toto obdobie. Na skládke to trvá kratšie, lebo sú tam iné podmienky, najmä menší prístup vzduchu, iné mikroorganizmy, hovorí Peter Oravec z Technickej univerzity Košice.
Nemajú byť zadarmo
Íri výrobu igelitiek zdanili sumou 0,22 eura za kus. Spotreba tašiek sa znížila za posledné štyri roky z 328 na 31 kusov na osobu ročne. V západnej Európe už niektoré obchody používajú igelitky z bioplastov, najmä z kukurice.
U nás sa počet igelitiek pokúša obmedziť Tesco. Pri pokladniach visia reklamy na jutovú tašku. „Taška pre život,“ píše sa tam. V tlačovej správe spoločnosť vysvetľuje, že ak ľudia použijú jutovú tašku namiesto štyroch igelitových týždenne, prispejú k zníženiu produkcie oxidu uhličitého až o osem kilogramov za rok.
Taktikou Billy, Hypernovy či Kauflandu je igelitky nerozdávať, ale predávať. „Viacnásobné použitie šetrí životné prostredie. Ďakujeme,“ píše Kaufland.
Ministerstvo boj proti igelitkám zatiaľ nechystá. Mimovládne organizácie ho preto označujú za nekompetentné. „České ministerstvo si aj k novele zákona o obaloch dalo vypracovať štyri odborné štúdie, slovenské ministerstvo ani jednu,“ hovorí Ladislav Hegyi zo Spoločnosti priateľov Zeme. Aj on radí českému ministrovi.
Vyhadzujú sa najmä fľaše
Slovenskému ministerstvu Hegyi zazlieva, že obchodníkom ustupuje. Zákon o odpadoch predpokladá, že sa budú v obchodoch zálohovať plastové fľaše. Za päť rokov však ministerstvo nepripravilo vyhlášku, ktorá by určila zálohu za fľaše. Nový návrh zákona už so zálohovaním nepočíta.
Aktivistom sa tiež nepáči, že povinnosť ponúkať nápoje aj v sklenených fľašiach, ktoré považujú za ekologickejšie, by nemali obchody s predajnou plochou nad 100 štvorcových metrov, ale až nad 200.
„Táto zmena nemá negatívny dosah na životné prostredie, ale z ekonomického hľadiska je pozitívna pre menších predajcov,“ povedal hovorca ministerstva Peter Višváder.
Aké odpady sa u nás povaľujú v krajine, skúmala pred dvoma rokmi Technická univerzita vo Zvolene. Prišla na to, že ľudia vyhadzujú najmä plastové fľaše. Nasledoval textil, sklo, rôzne tégliky a až potom igelitové vrecká a tašky, lebo tie sa dajú využiť v domácnosti.
