Ak si chcete v Rusku zabezpečiť vstupenku do Kremľa, najlepším riešením je podať si prihlášku na Právnickú fakultu na Petrohradskej štátnej univerzite. Odchádzajúci aj budúci prezident študovali práve tam.
Do Kremľa cez Petrohrad
„Je to tak, sme vládnuca univerzita, tí čo vládnu, sa učili u nás, moskovská univerzita na nás nemá,“ smeje sa Andrej Selinskij, študent filozofie. Budúci právnik Abdul Iliasov mu pritakáva. „Odkedy nastúpil Putin do Kremľa, je taká tendencia, že našim absolventom sa v Moskve na najvyšších miestach veľmi darí,“ hovorí dvadsaťročný Abdul, ktorého rodina sa do Petrohradu presťahovala z kaukazskej republiky Dagestan.
Aj on ako ďalší študenti z Univerzitného nábrežia pri rieke Neve budú v zajtrajších prezidentských voľbách hlasovať za Medvedeva. Prvý ruský vicepremiér tam kedysi dokonca aj učil rímske právo.
Jeho víťazstvo v nedeľných voľbách sa považuje za formalitu. Medvedeva, ktorého si vybral za nasledovníka odchádzajúci prezident Vladimir Putin, podporuje podľa prieskumov viac ako sedemdesiat percent obyvateľov.
Keby bolo na ruských voličoch, dve tretiny z nich by podľa Levadovho centra najradšej zvolili po tretíkrát Putina. Ruská ústava mu však neumožňuje vládnuť viac než dve prezidentské obdobia za sebou. Po ôsmich rokoch sa tak prezident lúči s Kremľom, nie však s mocou.
V máji, keď sa vzdá prezidentských právomocí, by sa mal stať premiérom. Napriek tomu, že bude podriadený novému prezidentovi, väčšine je jasné, že autoritou zostane on. Podľa týždenníka Russkij reporter si až 37 percent ľudí myslí, že Putin zostane hlavným lídrom. O Medvedevovi si to myslí len 22 percent Rusov.
Načo ísť voliť
„Rusko zajtra nečakajú žiadne voľby. Jediný volič si už vybral. Nevidím nijaký dôvod ísť hlasovať,“ hovorí Ľudmila Alexejeva, šéfka ruskej Helsinskej skupiny, ktorá sa venuje dodržiavaniu ľudských práv v krajine. „Veľa mojich známych nepôjde v nedeľu voliť,“ dodala.
Naopak, ruský prezident včera cez televízie odkázal voličom, aby išli voliť a zaistili tak bezpečnú budúcnosť Ruska. „Hlas každého z vás bude 2. marca dôležitý,“ povedal Putin.
Ruská federácia je podľa ústavy superprezidentskou krajinou, kde môže prezident kedykoľvek odvolávať vládu či meniť ústavu.
Medzi budúcim prezidentom a Putinom preto môžu nastať konflikty a spory.
Voľby bez pozorovateľov
Najdôležitejšie ruské voľby za posledné štyri roky budú bez medzinárodných pozorovateľov OBSE, ktorá pre neprijateľné podmienky ako minimálny počet pozorovateľov radšej do Ruska nikoho nevyslala.
Posledné decembrové parlamentné voľby OBSE označila za neslobodné a neférové.
Podobný verdikt, po kampani ktorú v televízii ovládol Putin s Medvedevom, sa očakáva aj teraz.
Vladimir Putin si tak obľúbil svoju rezidenciu neďaleko Moskvy, že si ju ponechá aj po uplynutí svojho mandátu.
Odchádzajúci ruský prezident Vladimir Putin si po 2. marci síce bude musieť zvyknúť na menšie právomoci, zo svojej prezidentskej rezidencie NovoOgarevo sa však nebude musieť sťahovať. Ruský denník Novyje Izvestija napísal, že si ju pravdepodobne ponechá.
Jeho nástupca si bude môcť vybrať, či pôjde tiež do NovoOgareva, ktoré od Moskvy delí pol hodina cesty a luxusná dedinka pre milionárov, alebo sa zabýva priamo v Kremli na Červenom námestí.
Novému prezidentovi automaticky pripadne aj čiernomorská rezidencia pri Soči na juhu Ruska.
Putin sľúbil, že ak vyhrá jeho kandidát Medvedev, bude premiérom. Aj keby si to nakoniec rozmyslel, zostanú mu poprezidentské privilégiá.
Najmenej desať rokov ho bude chrániť ochranka, k dispozícii bude mať luxusné auto so šoférom. Nepríde ani o bezplatnú zdravotnú starostlivosť a každý mesiac dostane 75 percent z prezidentského platu, teda okolo 120tisíc korún.
Komunista, nacionalista a slobodomurár. Taká je zostava bezvýznamných prezidentských kandidátov.
Kandidáti do počtu. Ani jeden z trojice, ktorú Ústredná volebná komisia zaregistrovala do boja proti oficiálnemu kandidátovi Kremľa, nemá šancu preraziť.
Kandidáti bez nábojov
Líder ruských komunistov Gennadij Zjuganov, ktorý by sa rád vrátil do sovietskych čias, či ultranacionalista Vladimr Žirinovskij, ktorý neznáša Západ, môžu získať maximálne okolo desať percent hlasov.
Ani jeden z nich pritom nie je reálnou opozíciou Dmitrijovi Medvedevovi.
Jediného kandidáta, ktorého nasadila do boja demokratická opozícia, expremiéra Kasjanova, volebná komisia k voľbám nepustila. Časť z dvoch miliónov podpisov, ktoré boli podmienkou na registráciu, bola údajne sfalšovaná. Kasjanovovi preto hrozí niekoľkoročné väzenie. Atmosféru zajtrajších volieb nazachraňuje ani dlhovlasý šéf neznámej Demokratickej strany Andrej Bogdanov.
Ilúzia slobodných volieb
Šéf najväčšej ruskej slobodomurárskej lóže je podľa spravodajcu agentúry AP Lynna Berryho len „ilúziou demokratických volieb, ktorú vytvoril Kremeľ“. Podobne ako jeho dvaja spolukandidáti sa počas predvolebnej kampane vyhol priamej kritike politiky prezidenta Vladimira Putina.
