Mám veľmi rád cestoviny. Dokonca až tak, že keď sa nám doma minú všetky zásoby, zamiesim cesto sám a urobím domáce. Niekedy z vlastnoručne urobeného cesta točím na ruke základ na pizzu a predvádzam sa tak trochu pred mojou ženou, že to dokážem. Ako v pravej pizzerii. A ona ma na revanš chváli a obdivuje, ale nikdy neochutná. Neje moje cestoviny ani pizzu, ba dokonca neje ani chlieb. Dodržuje totiž bezlepkovú diétu.
Ľudia, ktorí majú celiakiu, neznášajú proteín zvaný lepok (glutén). Obsahuje ho raž, pšenica a jačmeň. Lepok dráždi črevá a spôsobuje bolestivé stavy, ako je opuch žalúdka. Narúša aj vstrebávanie výživných látok z inej stravy. Počul som, že je to dedičná choroba. Rodičia mojej ženy problémy nemajú, zdá sa však, že starých rodičov niečo také sužovalo.
V posledných rokoch sa už na trhu objavili bezlepkové potraviny. Moja žena si niektoré kupuje, hoci na to, že ide o základné potraviny, sú veľmi drahé. Jedna tehlička bezlepkového chleba z ryže alebo pohánky stojí asi 80 korún, malý peceň vraj majú za 130 korún. Dva malé makové koláčiky minule kúpila za 70 korún. Cestoviny jedáva kukuričné a ryžové. A môžem smelo vyhlásiť, že moja žena zje viac ryže ako ja.
Zaujímalo ma, či majú problémy s celiakiou aj Japonci. Predpokladal som, že ich bude menej. A mal som pravdu. Získal som informácie, že vďaka jedeniu veľkého množstva ryže na úkor chleba a cestovín nemajú spomínanú chorobu toľkí ľudia, ako v európskych krajinách. Zloženie stravy jednoducho nedovolí naštartovanie choroby. Navyše, nie je veľa Japoncov, ktorí majú genetickú predispozíciu na celiakiu.
Niekedy má už však moja žena ryže dosť! Chuťové poháriky túžia po zmene. Zišlo mi na um, že by som mohol uvariť jedlo z ryže, ale na európsky spôsob. A tak som si spomenul na Omu-rice (čítaj omurajs). Uvedomil som si, že to je skvelý recept pre nás oboch.
Asi pred deväťdesiatimi rokmi začali v japonských reštauráciách servírovať zákazníkom aj jedlo na západniarsky spôsob. No aby sa to ujalo, bolo potrebné prispôsobiť chuť japonským jazýčkom. A tak "vymysleli" japonskí kuchári plno západniarskych receptov, ale na základe japonských jedál. Omu-rice, teda opečená ryža s kečupom vo vajcovej omelete, je jedným z nich. Od tých čias je veľmi obľúbené a Japonci sú presvedčení, že je to naozaj západniarske jedlo. Raz som vysvetľoval svojmu otcovi, že Omu-rice poznajú iba Japonci. Bol veľmi prekvapený: "Myslel som, že je to francúzske jedlo," povedal.
Tu je recept:
Na panvicu kvapneme olej, na ňom zľahka osmažíme pokrájanú cibuľu alebo pór. Pridáme na kocky pokrájanú cuketu a šampiňóny. (Namiesto zeleniny môžete použiť kuracie prsia.) Potom pridáme uvarenú ryžu, všetko spolu miešame a opekáme, pridáme soľ a mleté čierne korenie. Nakoniec vmiešame kečup. Na inej panvici urobíme z vajíčok omeletu. Hotovú ju položíme na tanier, na ňu dáme ryžovú zmes, omeletu prehneme, čím ryžu prekryjeme, vznikne omeletová kapsa. A je to hotové.
Moja žena sa ten recept tiež naučila až teraz.
