Bunker je zásobník sypkých materiálov, malá pevnosť alebo vojenský kryt. Tak vysvetľuje tento pojem slovník cudzích slov. Označenie bunker sa však vžilo aj pre úkryty civilnej ochrany, budované najmä v päťdesiatych rokoch v obytných domoch. Pred nežnou revolúciou boli tieto stavby udržiavané a ich stav pravidelne kontrolovaný. Dnes je mnoho z nich v zlom stave. Výnimkou sú bunkre, ktoré sa dostali do prenájmu.
Na čo by mali bunkre slúžiť, pred akým nebezpečenstvom by mali obyvateľov chrániť a aké technické parametre by mali spĺňať - o tom sa dohadujú odborníci i laici. V čase, keď ich stavali bolo ich hlavným poslaním chrániť obyvateľov pred leteckým bombardovaním a pred účinkami zbraní hromadného ničenia. Dnes tieto dôvody ustupujú do úzadia, viac sa hovorí o terorizme, živelnej katastrofe, prípadne o priemyselných haváriách s dopadom na životné prostredie. Požiadavky na počet úkrytov klesajú aj preto, že v prípade niektorej z uvedených krízových situácií sa za efektívnu ochranu považuje evakuácia obyvateľstva.
Na plecia samosprávy
Evidenciu odolných úkrytov (obyvateľov by mali chrániť až päť dní), plynotesných úkrytov (ochrana na dva dni) a jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne vedú obvodné úrady. Odolné a plynotesné úkryty pre obyvateľstvo sa stavali najmä v najväčších mestách. O väčšinu z nich sa teraz stará samospráva mesta, ďalšie zostali v správe obvodných úradov. Štátna správa prispieva mestám len na zabezpečenie technológií, ktoré sú v úkrytoch - napríklad na opravu a údržbu filtroventilačných zariadení. Zvyšná údržba stojí veľa peňazí - väčšina úkrytov stavaných v minulosti je v zlom technickom stave.
Starý plot aj diskotéka
Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva pripúšťa aj mierové využitie ochranných stavieb pre obyvateľstvo - bunkre teda možno na rôzne účely prenajímať. Mestá, ak sa dá, ich rady prenajmú. V takomto prípade totiž zabezpečuje údržbu nájomca, a to podľa podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve. Nájsť využitie pre prenájom bunkrov nie je jednoduché. Väčšina z nich je v podzemí a spravidla sú ťažko dostupné. Treba investovať aj nemalé prostriedky na skrášlenie interiéru. Z týchto dôvodov sa bunkre najčastejšie využívajú ako sklady. Zriedkavejšie využitie je na iné účely.
V Bratislave - Starom Meste prenajímajú deväť bunkrov, sú v nich väčšinou sklady. Ako sklady ich využíva napríklad Archív hlavného mesta Bratislavy.
V ďalších je inštalatérsky, či maliarsky materiál, sklad písomností a vyradeného zariadenia. V siedmich úkrytoch má samospráva uskladnené ochranné masky a ostatný materiál pre protichemickú obranu. V jednom úkryte pamiatkárom uskladnili starý plot zo Šafárikovho námestia, v ďalšom je stolárska dielňa či čajovňa. V ostatných častiach hlavného mesta sa úkryty okrem skladov využívajú ešte aj ako posilňovne. Najznámejší bratislavský úkryt využívaný na civilné účely je pod Hradným vrchom. Sídli v ňom hudobný klub Subklub a strelnica krátkych guľových zbraní Colt Club.
Čím menej, tým lepšie
Na Mestskom úrade vo Zvolene sú radi, že majú v správe už len dva plynotesné úkryty. Podľa informácie mestského úradu v minulosti mali v správe aj jeden stály úkryt v bývalom kine Mier. Mesto však kino predalo a nový majiteľ na obdobie prestavby požiadal o pozastavenie používania úkrytu. Košice vlastnia 51 úkrytov, dva prenajímajú. Oba sú využívané ako sklady, jeden Štátnou vedeckou knižnicou a ďalší firmou Improma. Podľa hovorkyne košického magistrátu Jany Geročovej, ročný zisk z ich prenájmu je 40 tisíc korún. Mesto prispelo v roku 2007 do fondu opráv na údržbu ostatných úkrytov sumou takmer 200 tisíc. Bytový podnik mesta Košice, ktorý úkryty spravuje, dal na ich údržbu ďalších 14 tisíc korún z vlastných prostriedkov.
Mesto Žilina spravuje 11 plynotesných
a 25 odolných úkrytov. Ročne vyčleňuje zo svojho rozpočtu 360 tisíc korún na ich údržbu. Vzhľadom na šetrenie finančných prostriedkov sa veľa menších závad odstraňuje aj svojpomocne,
s využitím uchádzačov o zamestnanie
z úradu práce, zaradených na aktivačné činnosti v meste (murár, vodár a pod.). Žilina žiadne úkryty neprenajíma. V bratislavskom Starom Meste sa nachádza 62 krytov výlučne v bytových domoch. Podľa hovorkyne mestskej časti Aleny Kopřivovej vlani prispeli
do fondov opráv domov sumou 900 tisíc korún. Údržba úkrytov sa zabezpečuje najmä príspevkami do fondu opráv domov, v ktorých sa úkryty ochrany obyvateľstva nachádzajú.
Úkryty stavajú ďalej
Aj keď diskusia o význame úkrytov civilnej ochrany neutícha, bunkre stavajú aj dnes. Podľa vyhlášky ministerstva vnútra, ktorá upravuje zariadenia civilnej ochrany, sa musia stavať vo všetkých bytových domoch, v ktorých bude bývať viac ako päťdesiat obyvateľov. Aj rodinné domy by mali mať aspoň jednoduché svojpomocne budované úkryty so vzduchovodmi a zásobami vody. Úkryt musí mať aj každá nová nemocnica, hypermarket či divadlo.
Požiadavky, ktoré na plynotesné úkryty kladie vyhláška, stavby predražujú. Plynotesné kryty musia mať filtračné a ventilačné zariadenia s dodávkou vzduchu, elektroinštaláciu, telekomunikačnú techniku, hasiace prístroje. Úkryty môžu byť v podzemí, ale aj nad zemou, tie však vyjdú drahšie. V blízkosti úkrytov - nových, ale aj tých starších - musia byť sociálne zariadenia, priestor na uloženie zamorených odevov a špeciálnu očistu osôb. Úkryty pre viac ako tristo osôb musia mať vlastný náhradný zdroj energie.
