e Universe či laureáta Ceny Jaroslava Seiferta, vyskytuje aj v tituloch jeho viacerých starších kníh. Keďže autor po zaslúženom vstupe medzi žijúcich klasikov pôsobil presvedčivým dojmom, že končí s tvorivými aktivitami, vyzeralo to, že je „domagorované“. Všetko je (aj nie je) inak. Jirous píše ďalej, z názvu svojej najnovšej zbierky Okuje však svoje meno (kedysi Egonom Bondym vymyslenú prezývku už totiž možno bez váhania považovať za meno) vynechal, no zastúpili ho iní. Jeho bývalí spolužiaci, stredoškolskí profesori, členovia fanklubu a priatelia z rodného Humpolca pripravili knižku Humpolecký Magor. Ich spomienky, verše, rozhovory vytvárajú cennú mozaiku, doplnenú o spomienky detí, dobové kresby, fotografie i Jirousove neznáme texty, týkajúce sa jeho rodiska. Informovanejší zlomyseľník môže podpich­núť, že tu chýba historka o tom, ako Jirous v prvých slobodných voľbách kandidoval za svoje mesto v Hnutí za občiansku slobodu a mnohí občania si pri agitovaní za jeho osobu odpľúvali, ako aj to, že keď vlani v súvislosti so Seifertovou cenou dostával aj v Humpolci oficiálne ocenenie, rád to starostovi porozprával. Ale túto milú knižku nepri­pravovali informovanejší zlomyseľníci ani Magorovi nepriatelia.