Pozrite sa na túto fotku. Llewelyn Moss je ženatý muž, držať zbraň je pre neho prirodzené, cíti sa mierne uštvaný a práve rozmýšľa, odkiaľ môže čakať útok a ako môže vyviaznuť.
To ešte bude problém. Ak by chcel byť v suchu, nemal sa dať zlákať a vziať ten prekliaty kufor, čo našiel pár metrov od niekoľkých mŕtvych tiel. Nemal sa pozerať do vnútra a vidieť, že sú tam dva milióny dolárov, nemal sa do toho vôbec pliesť. Mal ďalej vo svojom pomalom tempe poľovať na zver a potom sa vrátiť domov a pozerať so ženou na telku.
Teraz už nikdy nebude mať pokoj. Žije v Amerike, a tá je ešte stále (alebo znovu) divoká. Pomaly zistí, že okolo neho je veľa takých, pre koho sú peniaze v stratenom kufri dôležitejšie.
Najhorším z nich je psychopat a sériový vrah Anton Chigurh, a bohužiaľ, ten ide po ňom tiež. V tej chvíli to prestane pripomínať western s neslávnymi hrdinami a začína sa poriadny triller.
VIDEO: trailer k filmu
Toto sa už nedá pochopiť
Nie je možné sledovať ho nezúčastnene, pretože Llewelyn Moss je sympatický. Aj on je vlastne zlodej, aj on strieľa, ale zopár sekúnd intímnych záberov z jeho manželského života z neho spravilo človeka.
Naopak, Anton Chigurh nemá s človekom už skoro nič spoločné. Za svojou obeťou ide s animálnym ťahom. Rozmýšľa chladne a zúfalo presne ako počítač. Bolo by to neznesiteľné, keby mu občas čosi nezapadlo do vyskúšaných vzorcov.
Ako dobre, že mu nezapadne. V tých krátkych chvíľach neistoty je úžasne smiešny. Je to čierny, čierny humor, ale vďaka nemu ešte nie je všadeprítomné násilie znesiteľnejšie.
Miestny šerif Ed Tom Bell, to skôr on zjemňuje všetku tú krutosť a vyprahnutosť. Nie je to žiadny obmedzený policajt, ale starý, slušný, mierny pán. Nerád sa pozerá na ten des okolo. Ešte mu to myslí, a chcel by zasiahnuť, ale tento svet už jeho možnosti aj chápanie presahuje.
Nerozprávajú, hrajú sa
Tri svety, a tri rôzne nálady, môže byť z toho jeden jediný príbeh? Áno, môže, pretože bratia Coenovci si ho dobre premysleli. Ich hrdinovia sa vlastne skoro vôbec nestretnú, stále však krúžia okolo toho istého osudu. Ak máme z toho osudu niečo zistiť, ukážu nám to postupne, jasne a stručne, ako by nám robili prednášku z detektívky.
Skoro vôbec nemuseli použiť hudbu, len raz nechali zaspievať a zahrať skupinku Mexičanov – ale to bola len dômyselná (a vtipná) súčasť scény. Predviedli, ako vo filme netreba rozprávať, ale ukazovať. Ako možno s filmovým materiálom myslieť, ako sa s ním hrať.
Dáte sa zviesť?
Pred pár dňami dostal Javier Bardem za úlohu Chigurha Oscara. Je v nej naozaj neuveriteľný. Tommy Lee Jones a Josh Brolin mu ho určite doprajú, hoci aj oni zahrali pekné postavy a vystihli ich svety.
Horšie je, že Bardem a jeho smiešno–krutý vrah v tomto príbehu zahlušil všetko ostatné. Napríklad smútok, bezmocnosť, opustenosť. Keď ich nevidno a nepripomínajú sa, toľko násilia a toľko zábavy zrazu prestáva mať zmysel.
Je možné, že to Coenovcom odpustíte. Raz–dva vás zvedú, pretože zase raz nakrútili neodolateľne šarmantný film.
Recenzia
Táto krajina nie je pre starých (No Country For Old Men). USA 2007, 122 min.
Scenár, réžia, produkcia a strih: Joel Coen, Ethan Coen. Námet: Cormac McCarthy. Kamera: Roger Deakins. Hudba: Carter Burwell
Hrajú: Javier Bardem, Josh Brolin, Tommy Lee Jones, Woody Harrelson
Premiéra: dnes v bratislavskom kine Aupark
