PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Naposledy boli Američania za najstráženejšou hranicou sveta počas Kórejskej vojny. Po 55 rokoch zažil Pchjongjang ďalšiu inváziu. Maskáče a zbrane však nahradili smokingy a hudobné nástroje.
Jeden z najprestížnejších orchestrov sveta, New York Philharmonic, odohral včera dlho pripravovaný koncert v metropole Severnej Kórey. Na pôdu desaťročia izolovanej komunistickej krajiny tak vstúpilo asi 400 cudzincov, ktorí na včerajší večer tak skoro nezabudnú.
Hrali aj Dvořáka
Koncert mal špecifickú atmosféru najmä pre ôsmich členov newyorskej filharmónie s kórejským pôvodom. „Nerozmýšľala som o tom, či sú to Severokórejčania, alebo Juhokórejčania. Sme jeden národ,“ povedala pre agentúru AP huslistka Michelle Kim. Jej rodičia ušli zo Severnej Kórey po vojne, Michelle prišla do Spojených štátov zo Soulu ako desaťročná.
Ešte pred samotným koncertom privítali filharmonikov, asi 80 novinárov a ďalších amerických hostí severokórejskí umelci tanečným predstavením, ktoré svojou precíznosťou hudobníkov uchvátilo. Stošesťčlenný orchester potom rozohral svoj 90–minútový koncert.
Všetkých 1500 miest bolo podľa ABC Radio Australia vo Východopchjongjangskom veľkom divadle obsadených.
Vodca krajiny Kim Čong–il v hľadisku nesedel. Koncert však v priamom prenose vysielala štátna televízia i rozhlas. Poslucháči si mohli vypočuť okrem amerických skladateľov Gershwina a Bernsteina aj úryvok z Wagnerovej opery Lohengrin a Novosvetskú symfóniu od Antonína Dvořáka.
Filharmonici zahrali aj kórejskú ľudovú pieseň Arirang, s ktorou im pomohla šestica severokórejských hudobníkov. Hľadisko vyprevádzalo orchester z pódia aplauzom.
Na bankete po koncerte sa podľa účastníkov servírovali drahé tradičné kórejské jedlá aj špeciality západnej kuchyne. Hudobníkov tam doviezol špeciálny autobus.
Počas 48 hodín trvajúcej návštevy krajiny mali hostia dôsledne naplánovaný program. Vidieť mohli len to, čo im dovolili. Ešte pred príletom museli odovzdať svoje mobilné telefóny manažérom filharmónie v Pekingu.
Odvrátená strana koncertu
„Je to smutné,“ citoval New York Times huslistku Katherine Greene. Na jednej strane vám títo ľudia chcú ukázať všetko krásne, čo reprezentuje ich krajinu. A vy viete, čo je tam von, za hotelom,“ dodala.
U členov orchestra, ktorí sa narodili ešte za železnou oponou, vyvolala návšteva Pchjongjangu spomienky. „So všetkým, čo tu uvidím, som vyrastal,“ povedal denníku Rumun Valentin Hirsu, ktorý opustil Bukurešť v roku 1975.
Diplomati označili toto vystúpenie za prelom v kultúrnej odcudzenosti oboch krajín, analytici však politický význam tejto udalosti nepreceňujú.
V rámci „pingpongovej diplomacie“, ktorá v sedemdesiatych rokoch viedla k zlepšeniu vzťahov Bieleho domu s Pekingom, koncertoval napríklad v roku 1973 v Číne Philadelphia Orchestra.
Bushova administratíva je opatrnejšia, o politickom rozmere nehovorí, ale koncert podporila. „Bola by to chyba neprijať pozvanie z Pchjongjangu,“ povedal pre AP aj hudobný riaditeľ filharmónie Lorin Maazel.Tomáš Hudák © SME
|
FOTO – REUTERS, SITA/AP |
