Hatala básnik lyrizuje každodennú, banálnu životnú skúsenosť. Hatala aforista píše skôr poznámky na okraj všeobecne známych pomerov, problémov a nešvárov, než komentáre ku konkrétnym prípadom. Jednotlivé časti knihy Ak chceš hrať v noci na klavíri obsiahnu verejný život, súkromie, otázky komunikácie a „váhy slova“, prevrátenosť hodnôt v konzumnej spoločnosti, ale dôjde napríklad aj na pomery v umeleckom prostredí.
Z postrehov k súkromnej sfére zaujme deziluzívna diagnóza stratenej intimity či toho, ako sa životným štýlom stalo imitovanie. Ďalej možno kvitovať, že Hatala nekašle na politické dianie a mediálnu sféru, pričom sa snaží destilovať výroky, ktoré by prežili jedincov a situácie, čo ich vyprovokovali.
Tradičný materiál, z ktorého sa živia sentencie a ironické repliky, predstavujú upravené a do nového kontextu zasadené hovorové zvraty, frazémy a idiómy. Hatala k nim pridáva aj floskule a klišé politicko-mediálneho jazyka. Jeho zaujatie týmito rečovými prefabrikátmi nie je skúpe na nálezy, horšie, ba vyslovene nezáživné je to zväčša s ich prekvapivým domýšľaním, originálnym zvýznamňovaním.
Osvedčenými figúrami aforistov sú gradácia, kontrast, paradox, tie Hatalove však buď ťažkopádne škrípu, alebo sú predvídateľné, prípadne sú nakombinované tak, že sa anulujú. Irituje aj notorická pomlčka pred posledným veršom, slovom. Takéto mrkanie pred bublinou pointy je dosť naivné, ale isto uspokojí snoba, ktorý sa cezeň môže tešiť z telepatického prepojenia s autorom. Hlavne je to však príznak gýča.
Mediálne obdobie si potrpí na výrok. Denne sa v nich predháňajú politici, moderátori, súťažiaci reality šou aj intelektuáli, jednotlivec bez tímu kreatívcov, keď sa nevie vykoktať, na webe nájde esemesku na každú príležitosť. Ako momentálne produkty konkrétnej situácie a invencie autora si tieto úžitkové žánre (aspoň) zväčša nerobia nárok na prežitie.
Hatala, akokoľvek svoj príspevok knižne fixuje a zbližuje ho s poéziou, tento štandard nijako neprekračuje. Naopak, splýva s prostredím bez výraznejšieho individuálneho príznaku, ktorý by bol aj prínosom. Skúša chytať za slovo naše mravy a prevetrať naše myslenie. Jazyk sa však ukazuje byť vrtkejší a myseľ si žiada vyzývateľa s nekompromisnejším stiskom.
Marián Hatala: Ak chceš hrať v noci na klavíri.
FOART Bratislava 2007.
Autor: Jaroslav Šrank (Autor je literárny kritik)
