Slobodu si treba vždy ctiť, tú umeleckú obzvlášť. Rodnou sestrou slobody je zodpovednosť. V umení to platí tiež. Siahnuť po antike je pochvaly hodný počin. V podmienkach Mestského divadla Žilina to môže byť i dobrý marketingový ťah – školy sa isto pohrnú.
Režisér Marcel Škrkoň a dramaturg Peter Mašek siahli po Euripidovej Medei. Svoju slobodnú voľbu však nepodopreli zodpovedným prístupom k mimoriadne náročnému textu.
Euripidova hrdinka, žena, ktorá pre svoje city obetuje aj vlastné deti, je aj dnes nesmierne dráždivá a aktuálna. Tragédiu možno vyložiť na rôzne spôsoby – od telenovelového príbehu ohrdnutej lásky až po existenciálnu drámu konfliktu kultúr. No v hre sú skutočnosti, ktoré sa obísť nedajú. Taký je v prvom rade vek Medey. Ak má už odrastené deti, ktoré môže posielať so zákerným darom sokyni, nemôže mať osemnásť či dvadsať. Ak pocit krivdy z Iásonovej zrady ženie Medeu k obetovaniu toho najdrahšieho – detí, je to ďalší doklad o jej zrelom veku. Niečo ako kríza stredného veku.
Škrkoň sa s Euripidom pohral „postmoderne“. Medeu obsadil mladučkou Ivanou Dankovou. Jej kríza stredného veku nehovorí nič, preto hrdinku hrá skôr ako rozmaznanú fiflenu. Vznešenosť Euripidovho jazyka v ešte stále vynikajúcom preklade Vojtecha Mihálika nahradil prepisovaním i charakterizáciou postáv cez odkazy na zvieratá: Medea – vlčica, Iason – medveď, Kreon – Antilopa, Aigeus – had. Znakmi pre Pestúna a Medeine deti sa už s výtvarníčkou Lenkou Odvárkovou neunúvali.
Paralelu so svetom zvierat malo podčiarknuť premietanie akýchsi prírodopisných filmov. Na synchronizovanie videa s javiskovým konaním scénograf Ján Matoušek nepomyslel. Zaujali ho ostatné výtvarné nezmysly na scéne – stan, pekelná automatická práčka, bivakujúci pestún a podobne.
Divadlo odjakživa robia najmä herci. V Škrkoňovej inscenácií to neplatí. Dankovej partneri Lukáš Puchovský, Boris Zachar, Pavol Klimašovský aj Iveta Pagáčová sa utápali v dramaturgických nejasnostiach a režisérskych schválnostiach.
Zodpovednosť za nezvládnuté ambície má divadlo. Umelecký šéf Rastislav Ballek nemôže plytvať dôverou voči hosťom. Nevyplatilo sa mu to pred časom pri inscenácii Shakespearovho Sna noci svätojánskej, Euripidova Medea je ďalším varovaním.
Euripides: Medea
Preklad. Vojtech Mihálik
Dramaturgia: Peter Maška, kostýmy: Lenka Odvárková, scéna: Ján Matoušek, hudba Peter Klimašovský, pohybová spolupráca: Michal Zábavík
Réžia: Marcel Škrkoň. Hrajú: Ivana Danková a. h., Lukáš Puchovský a. h., Plavol Klimašovský, Boris Zachar, Iveta Pagáčová a ďalší
Premiéra 22. februára 2008 v Mestskom divadle Žilina.
Autor: Oleg Dlouhý
