Aj posledná cesta je sprevádzaná literárnym slovom, humorným a ľahkým. Nad rakvou sa ozýva smiech a nielen vzlyky. Tak to bolo nedávno, keď sme odprevádzali do večnosti nemeckého básnika a dramatika Franka Geerka, ktorý roky žil v Bazileji a ako 62-ročný tam zomrel na záhadnú, ťažkú chorobu.
Smrť je úžasná vec. Kritickosť a závisť, také bežné v umeleckých kruhoch, sa zmenia na schopnosť spomenúť si na zopár kvalít nebohého kolegu. A keď sa tu stretnú všetky bývalé manželky a milenky, tak radostným objatiam niet koncakraja. Nebožtík by neodolal a spracoval by to na divadelnú hru.
Keď Frank výnimočne nepísal, tak bicykloval. Aj do Bratislavy sa vybral na tisíckilometrovú cestu na bicykli. Bolo to za socializmu a všade, kam hosť z nepriateľského tábora prišiel, napájali ho borovičkou a prosili, aby sa hlasno nesmial. Frank sa však smial a potom hostiteľov vypočúvalo ŠtB. Vo svojej reportáži vtedy napísal, že to bol slovenský národ, ktorý vymyslel srdce. Bolo to v čase, keď Frank bol mojím manželom.
Autor: Irena Brežná (Autorka žije ako spisovateľka vo Švajčiarsku)
