BRATISLAVA – Rodiny, ktorým výdavky na štúdium nespôsobujú problémy, sú v menšine. Najväčšiu záťaž pociťujú tie, kde študent býva v internáte a cestuje z ďaleka.

Rodičia si počas štúdia detí nájdu taktiku, ako výdavky a príjmy v rodine zladiť na prijateľnú mieru. Najčastejše to riešia obmedzením iných výdavkov a ďalším zamestnaním. Mnohé domácnosti dnes už akosi automaticky rátajú aj s tým, že si študenti privyrobia aj sami.

Takéto sú výsledky prieskumu vysokoškolákov, ktorý robil vlani v apríli Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny. Zúčastnilo sa na ňom približne 900 respondentov. Vo vzorke vysokoškolákov boli študenti z deviatich univerzít – z Bratislavy, Nitry, Trnavy, Trenčína, Žiliny, Banskej Bystrice, Prešova, Košíc a Zvolena. Boli rozdelení na tých, čo študujú v mieste svojho bydliska a bývajú teda u rodičov, a tých, čo do školy dochádzajú a sú ubytovaní v internátoch.

Medzi skúmanými vysokoškolákmi bolo iba minimum tých, čo dostávali sociálne štipendium. A nebolo medzi nimi ani veľa tých, čo majú študentskú pôžičku. Zato 43 až 59 z nich malo vlastný príjem za pracovnú činnosť, ktorý im slúžil na pokrytie výdavkov spojených so štúdiom.

Najdrahšia je strava

Vysokoškolákov ubytovaných v internátoch najviac stojí strava. Z mesačných poplatkov je to až 37 percent. Jeden obed v menze vychádza na 26 až 30 korún. Zdrojmi príjmov študentskej jedálne sú poplatky stravníkov a príspevok zo štátneho rozpočtu. Ten pre tento kalendárny rok tvorí 700 korún na študenta.

Veľa študentov sa však na kvalitu stravy sťažuje a služby študentských jedální nevyužívajú. Pokles záujmu o stravovanie najlepšie dosvedčuje štatistika. Kým v roku 1989 bolo vydaných vyše 4,5 milióna obedov, o desať rokov neskôr pri dvojnásobnom počte vysokoškolákov to už bolo len približne dva milióny obedov.

Študenti sa radšej stravujú v bufetoch alebo si kupujú potraviny a varia si sami v internátoch.

V internátoch chýba takmer 10-tisíc lôžok

V 63 študentských domovoch vrátane cirkevných bolo koncom decembra minulého roku ubytovaných 44 123 študentov, čo je asi polovica zo súčasných vysokoškolákov. Takmer 10-tisíc žiadostí bolo pre nedostatok ubytovacích priestorov zamietnutých. Toto číslo pravdepodobne nie je konečné, lebo štatistika ministerstva školstva nesleduje počty tých, čo sú ubytovaní mimo študentských domovov.

Najviac lôžok chýba Bratislave – 4472. Po nej nasleduje Nitra s 2024 posteľami a Košice s 1028. Vlastné ubytovacie zariadenie nemá Trnavská univerzita, jej poslucháči sú ubytovávaní v zariadeniach SOU, kde sú poplatky oveľa vyššie.

Priemer poplatkov za ubytovanie sa pohybuje od 1. apríla tohto roku od 500 do 600 korún za mesiac. Skutočné náklady na jedno lôžko predstavujú 1300 až 1400 korún.

Väčšina vysokoškolských internátov je v zlom technickom a hygienickom stave.

JARMILA HORÁKOVÁ