Ministerstvo zdravotníctva sa stalo stredobodom pozornosti podnikateľov zákonom a vyhláškou, podľa ktorých musí zamestnávateľ na vlastné náklady zabezpečiť zdravotný dohľad a lekárske preventívne prehliadky zamestnancov cez pracovnú zdravotnú službu. Pritom za zamestnávateľa je považovaný aj živnostník. Po protestoch prišlo k úprave a má sa to týkať živnostníkov, ktorí zamestnávajú minimálne troch zamestnancov. To však nič nemení na tom, že ide o zvýšenie administratívneho zaťaženia a nákladov na podnikanie rádovo v tisíckach korún na zamestnanca ročne pre zbytočne široký okruh podnikateľov.
Aj ministerstvo kultúry priložilo ruku k dielu a prispelo k ďalšiemu zvýšeniu nákladov na podnikanie cez zavedenie povinnosti platiť koncesionárske poplatky na financovanie verejnoprávneho rozhlasu a televízie podľa počtu zamestnancov.
Napriek zásadnému nesúhlasu podnikateľov napokon parlament schválil nový poplatok, ktorý je daňou uvalenou na všetkých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Navyše, ide o degresívnu daň, ktorá postihne výrazne viac malých a stredných podnikateľov než veľké podniky. Uvedené dva príklady ilustrujú trend narastania poplatkového zaťaženia, ktoré podnikatelia vnímajú veľmi negatívne. Ich spoločným menovateľom je mentalita väčšiny politikov a predstaviteľov exekutívy, ktorí považujú podnikateľov len za „chodiace peňaženky”, ktorých hlavným zmyslom je poslúžiť ako zdroj financovania ich zámerov.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
