Návštevou uplynulej jesene bolo stretnutie Spartak Trnava - Slovan Bratislava (1:1) pre Slovensko s neskutočným počtom divákov - 15 132.
Derby malo katastrofálnu dohrou. Fanúšikovská rotržka v hľadisku podnietila krvavú bitku v uliciach mesta. Polícia mala plné ruky práce.
Divácky rekord – smutný koniec
V Trnave zatýkali, ranených odvážali do nemocnice. Divácky rekord radšej nikto nepripomína.
Rivalita Spartaka a Slovana v minulosti dvíhala úroveň slovenského futbalu po všetkých stránkach.
Patrilo k tomu aj obrovské fanúšikovské súperenie. Padali facky, nikdy však nešlo o život.
„Staré časy sa už ťažko vrátia. Na futbal chodím štyridsať rokov. Niekedy sme na rozhodcu pokrikovali, že mu treba mrkvu, aby lepšie videl. Najvulgárnejšia nadávka bola, po trnavsky - hovado. Stačí si dnes pustiť televíziu po desiatej večer. Sú iné časy,“ tvrdí fanúšik Spartaka Štefan Horváth.
Korupcia stále straší
Trnavčan vidí najväčší problém poklesu návštevnosti v nevyriešených korupčných aférach.
„Dokázateľne podozrivé konanie vysokého funkcionára futbalového zväzu Wänkeho rok stojí, nič sa nedeje. Poznám aj iné prípady úplatkárstva, všetko zaspalo. Podľa mňa to je kľúčový moment nedôvery k tomu, čo vidíme na ihriskách. Občas si to, možno aj neoprávnene, zlizne rozhodca, súperovi hráči, čertiaci sa tréneri a funcinári.“
Trnavský fanúšik uznáva zlý stav štadiónov ako ďalší možný dôvod úbytku divákov. Hoci ten trnavský je stále pomerne dobrý.
Zlá i dobrá polícia
„Spomeniem do tretice - políciu. V tom nešťastnom zápase so Slovanom predčasne opustila priestor. Tvrdím, zďaleka nie väčšinová časť fanúšikov sa príde pobiť, provokovať priaznivcov súpera. Zažil som to sa vlastné oči v Nitre. Policajti najprv celkom správne vytiahli z tribúny dvoch výtržníkov, ktorí ničili plot. Potom však zasiahli proti všetkým. Napísali sme protestný list. Hovoril som s vysokopostaveným policajným dôstojníkom. Povedal mi otvorene - po takom už bijeme hlava-hlava. Spomeniem aj druhý príklad – kladný. Pochodovali sme Bratislavou do Petržalky. V strede mesta sa schyľovalo k bitke. Policajti elegantne zasiahli proti Bratislvčanom i našim. Vo futbale nemôže platiť princíp kolektívnej viny - zlí Trnavčania, zlí slovanisti.“
Nezabudli na Rimavskú Sobotu
Horváth spomenul krivdu z minulosti, ktorú Trnavčania dodnes vnímajú citlivo. V roku 1997 sa hral v Rimavskej Sobote zápas o titul Spartak - Košice.
„Dodnes nás neopustil pocit, že nás obabral rozhodca, že niektorí naši hráči boli podplatení. Pretrváva to, mnohí preto prestali chodiť na futbal.“
Všetko pekné tu bolo
Slovenský futbal sa sám vytlačil na okraj záujmu kultúrneho človeka.
„Vraj sa máme chodiť učiť inde. Nie som zásadne proti, ale všetko pekné tu už bolo. Plné štadióny, veľké výkony i slávne tituly,“ tvrdí internacionál, kapitán striebornej jedenástky z olympijských hier v Tokiu 1964 Anton Urban (73).
Urbanovci z Kysaku prišli do Bratislavy v štyridsiatom siedmom.
„Odvtedy chodím na futbal. Na všetky bratislavské zápasy. A nielen tie,“ hovorí bývalý hráč Slovana Bratislava (v rokoch 1957 - 1968).
Urban trénoval niekoľko slovenských tímov. Napríklad práve Slovan.
„Netvrdím, že všetci, ale väčšina hráčov dnes nenechá na ihrisku srdce, všetko, čo v ňom je. Futbalisti fňukajú - veď nemáme pred kým hrať. Na zápas musia pozvať oni,“ tvrdí Urban.
Bývalý pravý obranca Slovana postrehol: „Azda dve tretiny slovenských futbalistov, ktorí prestúpili do slávnejšieho zahraničného klubu, sa zranili. Stále niekto zápasí s týmto problémom. Ja tých chlapcov chápem. Prídu do ligy, ktorá ich diváckou kulisou vtiahne do súbojov na sto percent a čosi. Snažia sa, hrajú dobre. Odmalička ich nepripravili tak, aby zvládli enormnú fyzickú námahu. Klasickým príkladom premárneného talentu je Szili Németh.“
Na Slovan i do Petržalky
Urban chodí na Slovan aj do Petržalky. Priznáva - je slovanista. „Nehovorí zo mňa belasé srdce, ale realita. Pokiaľ nebude dobrý Slovan a Trnava, návštevy nestúpnu. Oba kluby lákajú aj vonku, nielen domácich priaznivcov,“ tvrdí.
„A poďme ďalej. Šariš a Zemplín boli niekedy zásobárňou talentov pre všetky československé kluby. Dnes hrá v druhej najvyššej súťaži za Prešov osem českých chlapcov. Iste sú dobrí, divák však chce svojich. Prešov do najvyššej súťaže z diváckeho pohľadu patrí tiež. Košiciam i Slovanu chýba lepší štadión. O národnom na Tehelnom poli sa hovorí roky rokúce. Vládne zákulisný boj, kto ho postaví, akej skupine bude patriť. Hovorí sa, špekuluje, zatiaľ sa nič nestavia.
Petržalka je osobitný problém. Hrá dobre, o titul. Urobila dieru do sveta v Lige majstrov. Bojuje na malom štadióniku. Tiež by si zaslúžila krajší. V Petržalke. Je to mesto v meste.“
Noví direktori, nová cesta
V slovenských kluboch sa na direktorských postoch objavujú nové tváre, bývalí skvelí hráči.
„To môže byť cesta. Majiteľ nemusí detailne rozumieť futbalu, ale jeho špičkové kádre vo vedení rozhodne áno. Dlho to tak nebolo, futbal plakal v chamtivom prostredí, hovorilo sa zásadne o peniazoch.“
Ako je možné robiť veľký futbal bez peňazí?, spýtali sme sa strieborného olympionika.
„Nijako, nedá sa. Ale všetko s mierou. Miliardy nespadnú z neba. Po novembri 1989 prišla do klubov úplne iná garnitúra funkcionárov, ktorá dosť dobre nevedela, čo je to trhová ekonomika. Slovan, Trnava ani Košice nemôžu hrať ako Arsenal alebo Real.“ Urban tvrdí, že obe slávne mužstvá z minulosti nemusia byť ani majstrom.
„Musia však dobre hrať, s nadšením. Ako to bolo dlho, a azda aj v budúcnosti, trebárs v Zlatých Moravciach. Futbal treba milovať, on vám to vráti. Futbalistom v príjmoch, prestupoch, víťazstvách. Divákom v silných emóciách. Po veľkých víťazstvách, ale aj po smutných prehrách. Opakujem sa, to všetko tu už bolo. Aj s tridsať, štyridsaťtisícovými návštevami.“
Urban si nemyslí, že dnes môžeme očakávať divácky záujem ako voľakedy.
„Desaťtisícové návštevy aspoň na ligové ťaháky by mali byť samozrejmosťou.
Klub, v ktorom to ide – Žilina
Skúsený a emotívny Urban ponoval slovenský klub, kde to šliape, ako sa patrí.
V tomo smere panuje medzi laikmi i odborníkmi vzácna zhoda - v Žiline.
Majster mal vo vlaňajšej sezóne najvyššiu priemernú návštevu - 5064 divákov, v celej Corgoň lige bola 2602.
„Až sa mi zdá, že nás niekedy preceňujete,“ hovoril športový riaditeľ MŠK Žilina Karol Belaník. „Aj nás už pokutovali za nespratníkov, za pyrotechniku, hádzanie predmetov na plochu.“
Nikdy však nie za prejavy rasizmu, nenávisti. V Žiline nepočuť urážlivé pokriky na Bratislavu, Trnavu, Košice. „To nie. Myslím si, má to dve príčiny. Snažíme sa zveľadovať štadión, naši futbalisti hrajú slušný futbal.“
V Žilne nie sú úplne spokojní s návštevnosťou, aj keď je väčšinou 90percentná.
Hubočanov prestup pomôže kádru i štadiónu
Vždy po jesennom konci v Lige majstrov klesne, na jar stúpa s blížiacim sa bojom o titul. Už by sa patrilo raz hrať najvyššiu európsku súťaž aj po prelome rokov. To chce obhájiť titul, stále šliapať na sto percent. Hrou i vylepšovaním podmienok na štadióne. Momentálne rekonštruujeme južnú tribúnu.“
MŠK si platí rekonštrukcie pod Dubňom kľúčovo zo svojho.
„Mesto nám na budovanie štadióna neprispieva, hoci s ním vychádzame korektne. S rozpočtom sa snažíme narábať tak, aby sme mali slušný káder i pekný štadión. Nie je to ľahké. Vyše stomiliónkorunový prírastok do pokladnice za prestup Hubočana do Petrohradu využijeme na obe veci.“
 |
